Skip to main content

Fond Knižnice Slovenského národného múzea – Múzea Bojnice tvorí viac ako 11 tisíc kníh. Zameranie knižnice vychádza z poslania múzea, a tým sú dejiny umenia a dejiny všeobecne. Knihy sa do knižnice dostávali rôznym spôsobom, väčšinou nákupom. No prichádzali aj zvozom z rôznych kaštieľov a kláštorov, darovaním alebo ako pozostalosť. Teraz si predstavíme nevšedný osud ďalšej zaujímavej knihy.

Autor: Karl Julius Weber

Názov: Demokritos oder Hinterlassene Papiere eines lachenden Philosophen.

Vydal: Otto Hendel, Halle an der Saale, okolo 1890, I. diel – 772 s., II. diel – 806 s.

Karl Julius Weber (1767 – 1832), ako sám seba nazval „Nemec cestujúci po Nemecku“, bol mužom so záľubou v satire. S dobrodružnou dušou precestoval súveké Nemecko, Švajčiarsko a Francúzsko, študoval právo, pôsobil ako učiteľ, vychovávateľ dedičného kniežaťa, úradník i tajomník vládneho radcu, no nikde nenašiel skutočné uspokojenie. Známym sa stal cez svoju literárnu tvorbou. Tú spájala sviežosť ducha, vynikajúce pozorovacie schopnosti a cielená satira. V najznámejšom diele „Demokritos alebo papiere, ktoré zanechal vysmiaty filozof“ brilantne prezentoval vtipný prehľad nemeckého barokového románu. Dielo kvôli svojej obľúbenosti vychádzalo a dodnes stále vychádza v novších a novších vydaniach.

Kniha nesie dve vlastnícke značky – exlibrisy – podľa ktorých vieme identifikovať jej pôvodného vlastníka. Pečiatkový i rukopisný exlibris má rovnaký text: Gustav von Schoeller. Kto to bol? Schöllerovci, pôvodne nemecká podnikateľská rodina, v polovici 19. storočia svoje aktivity rozšírili aj do Rakúska, na Moravu i Slovensko. Ich podnikateľské portfólio bolo široké, od baní, hút, cez strojárne, papierne, až po textilné fabriky. Textilný priemysel napokon u nich prevážil, výrobky vyvážali po celej Európe i za oceán.

Gustav von Schöller (1830 – 1912) svoj život strávil v Brne. Narodil sa tu, študoval a napokon aj celý život úspešne pôsobil. Najskôr so svojím otcom, od roku 1877 samostatne viedol brnenskú továreň na sukne a založil pradiareň česanej vlny. Zároveň bol spolumajiteľom významného viedenského bankového domu. To mu otváralo veľké možnosti rozvoja podnikania, ale aj miestnej spoločenskej činnosti. Bol popredným riadnym alebo čestným členom viacerých moravských podnikateľských organizácií. Celé štvrťstoročie viedol konzulát USA v Brne. Za svoje zásluhy sa stal dôstojníkom francúzskej Čestnej légie,  rytierom Rádu železného kríža 2. triedy a dekorovaný bol i Rádom cisára Františka Jozefa. S manželkou Leopoldinou Hauptovou vychovali päť dcér a syna Gustava Philippa.

Gustav Philipp Ritter von Schoeller (1866 – 1950) pokračoval v podnikateľských aktivitách svojho otca. Od roku 1893 sa jeho život však natrvalo spojil s mestom Levice. Schoellerovci v roku 1867 odkúpili upadajúce esterháziovské panstvo v Leviciach s výmerou viac ako 10.000 hektárov ornej pôdy a lesov. Súčasťou panstva boli i zrúcaniny levického hradu, mlyny, liehovary a produkujúce majere. Novonadobudnutý majetok s prevažne poľnohospodárskou produkciou začali pretvárať na moderné a prosperujúce zariadenie. Zamestnanie poskytovali stovkám robotníkov a hospodársky pozdvihli celý región.

Gustav Philipp v roku 1897 prevzal vedenie celého panstva. Popri úspešnom podnikaní bol štedrým podporovateľom mnohých levických spolkov a kultúrneho života mesta. V Leviciach staval školy, zriadil žrebčín, podporoval údržbu katolíckych i evanjelických cirkevných objektov. Modernizoval mlyn, schoellerovská múka patrila k najlepším na Slovensku. Na svojich pozemkoch nechal postaviť viaceré verejné budovy i tabakovú továreň. Zaslúžil sa aj o konzervovanie zrúcaniny hradu. Vďaky za svoje blahodarné a mnohostranné široké pôsobenie sa však nedočkal. Po roku 1945 ho nastupujúca komunistická moc označila za nepriateľa slovenského ľudu a majetok mu zhabala. Až v roku 2013 si mesto Levice uctilo pamiatku Gustava Philippa Ritter von Schoeller pomenovaním jednej zo svojich ulíc.

A čo kniha? Tú si niekedy po roku 1890 zakúpil vzdelaný a rozhľadený človek. Je pravdou, že nevieme presne identifikovať, či jej pôvodným vlastníkom bol Gustav von Schoeller v Brne alebo Gustav Philipp Ritter von Schoeller v Leviciach. Ku knihe sa dostal Ing. arch. František Fackenberg (1904 – 1972), významný baťovský architekt a historik architektúry. Aj on bol vlastníkom veľkej a hodnotnej knižnice. Vyrastal v Brne, kde sa ku knihe mohol dostať z pozostalosti staršieho zo Schoellercov. Od roku 1953 však pôsobil v bojnickom múzeu, odkiaľ riadil i konzervačné a rekonštrukčné práce zrúcaniny levického hradu. A počas pobytu v Leviciach sa mohol zasa dostať ku knihe z pozostalosti po mladšom Schoellerovi. Tak či onak, z pozostalosti po Františkovi Fackenbergovi sa kniha dostala do bojnického zámku. Do prírastkového zoznamu knižnice múzea v Bojniciach bola zapísaná 19. marca 1973. V knižnici Slovenského národného múzea – Múzea Bojnice sa nachádza dodnes.

 

Zdroje:

https://www.prints-online.com/karl-julius-weber-14108474.html
https://cs-m-wikipedia-org.translate.goog/wiki/Gustav_von_Schoeller
https://sk.wikipedia.org/wiki/Schoellerovci

Autor: Erik Kližan, knihovník, SNM-Múzeum Bojnice