Bojnickému zámku vtlačil dnešnú podobu gróf Ján Pálffy (1829-1908) a jeho predstavy do architektonických plánov preniesol Jozef Hubert. Zámok je akousi architektonickou skladačkou francúzskych gotických hradov, rannej talianskej renesančnej architektúry i gotických tirolských hradov. Historička umenia Katarína Malečková hovorí: „Pôvodne nevzhľadný barokový komplex sa zmenil na romantický, architektonicky zladený celok“. Pálffy mal vypestovaný umelecký vkus, v svojom období bol jedným z najväčších zberateľov umenia v Uhorsku. Keď prestavba zámku začala, gróf Pálffy mal už 60 rokov. Bol to starší a vážený šľachtic, ktorý vlastnil množstvo majetkov, no na Bojnickom zámku mu akosi zvlášť záležalo. Napriek vyberanému umeleckému vkusu historička architektúry Dobroslava Menclová jeho prístup hodnotila slovami, že nemal zmysel pre význam originálu a tam, kde nemohol mať pôvodné dielo, uspokojil sa s kópiou. Zároveň dodala, že sa musíme na Pálffyho pozerať ako na človeka svojej doby, keďže v druhej polovici 19. storočia bol bežný obrat k histórii. V architektúre sa často vyberali motívy a prvky z historických epoch a používali sa v nových realizáciách, často práve ako kópie. Toto obdobie sa preto nazýva i historizmus, napr.: neorenesancia, neogotika, neobarok alebo eklekticizmus (spájanie historických prvkov z rôznych epoch). Historizmus zväčša čerpal z národnej architektúry, no v prípade Bojnického zámku to neplatí. Pálffy bol inšpirovaný zahraničnými cestami, preto v architektúre a výzdobe Bojnickom zámku nájdeme aj kúsok talianskej renesancie priamo z Benátok.
Strop z Gallerie dell’Accademia v Benátkach
Pre mnohých návštevníkov je najpôsobivejšou miestnosťou v zámku Zlatá sála. Pomenovaná je podľa zláteného stropu. V roku 1905 sa gróf Ján Pálffy rozhodol, že do Zlatej sály nechá zhotoviť kópiu tzv. Anjelského stropu z Gallerie dell’Accademia v Benátkach. Čo o ňom vieme? Strop v Akadémii je umiestnený vo veľkej miestnosti na prvom poschodí. Návštevník do nej vstupuje cez dvojkrídlové schodisko z 18. storočia. Pôvodne slúžila ako kapitulská sieň Scuola Grande della Carità laického bratstva, založeného roku 1268, ktoré bolo jedným z najstarších v Benátkach. Primárne išlo o cirkevnú stavbu, až v roku 1750 bola do komplexu stavieb umiestnená akadémia. Strop v miestnosti je autentický, datovaný rokmi 1461 až 1484. Jeho autorom bol Marco Cozzi z Vicenzy. V jednotlivých kazetách sú vyrezané kolorované osemkrídlové anjelské tváre so zlátenými krídlami. Na strope sa nachádza päť kruhov, v strednom dominuje maľba Krista so symbolmi evanjelistov a v ďalších štyroch sú proroci. Tieto maľby však neboli súčasťou originálneho projektu z 15. storočia. Strop v Benátkach je majestátny svojou dimenziou i výškou, v akej je zavesený. Cestovateľa Pálffyho v druhej polovici 19. storočia musel skutočne očariť.
Strop z Gallerie dell’Accademia v Benátkach
V roku 1907 poveril gróf Ján Pálffy úlohou vytvoriť pre Bojnický zámok kópiu stropu z Benátok firmu Gebrüder Colli (Menclová, 1956, s. 90). Strop je vyrezaný z borovicového dreva a je bohato zlátený. Na strope je 183 anjelských hlavičiek a strede, v kruhu, je veľký anjel, ktorý drží stuhu s nápisom OMNIA CUM TEMPORE s rokom narodenia a úmrtia grófa. Pálffy síce súril osadenie stropu, no bohužiaľ, nedožil sa ho. V roku 1908, ešte pred inštalovaním stropu, umrel. Kópia stropu v Bojniciach je, oproti originálu, samozrejme menšia a zavesená oveľa nižšie. Rondel má jeden v strede stropu a na mieste, kde v Benátkach je Kristus, v Bojniciach bol po dlhé desaťročia umiestený portrét samotného Jána Pálffyho. No pôvodný grófov zámer bol umiestniť do stredu anjela držiaceho štít s pálffyovským erbom, ktorý zadal na vypracovanie firme Colli. Tento originálny plán bol realizovaný až pri reštaurovaní v roku 2001. Dovtedy, takmer celé storočie bol strede osadený portrét, na ktorom gróf drží v rukách kresbu Bojnického zámku. Počas reštaurovania v roku 2000 sa na jednej z anjelských hlavičiek našli ceruzou napísané podpisy robotníkov s dátumom inštalácie stropu 15. 2. 1909 (Kližan, 2011). Veľký anjel je umiestnený v bohato vyrezávanom kruhu, na rozdiel od orámovania Krista v akadémii mu chýbajú symboly bratstva: dva kruhy preťaté krížom. No tento symbol sa na Bojnickom strope objavuje inde, v prekrížení kaziet pri symboloch evanjelistov. Nevieme, či išlo o zámer alebo realizátori využili tento symbol len ako dekoračný prvok bez hlbšieho významu. Najväčší vizuálny rozdiel medzi originálom a kópiou predstavujú anjelské tváričky. V Bojniciach sú viac zlátené, plnšie a barokovejšie, oproti jednoduchším schematickejším, kolorovaným a predĺženým tváričkám anjelov v Benátkach. Pozadie za krídlami v jednotlivých kazetách v Bojniciach je hnedé a v Benátkach tmavomodré. Aj to vytvára celkovo iné pôsobenie stropu. Bojnický strop sa javí prezdobenejšie, je viac zlátený a podmaňujúci v intímnom osvetlení mihotavých sviečok.
Strop z Gallerie dell’Accademia v Benátkach
https://www.gallerieaccademia.it
HODÁL, F., MENCLOVÁ, D.: (1956) Hrad Bojnice, Bratislava: Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry
MALEČKOVÁ, K.: (2018) Ad memoriam gloriae antique: Na pamiatku zašlej slávy In: Res Pālffyana, príspevky k dejinám rodu pálffyovcov (2018) ISBN 978-80-570-0297-0
KLIŽAN , E.: (2011) https://myhornanitra.sme.sk/c/5723610/zlaty-strop-so-zlatym-anjelom-v-zlatej-sale.html
Autorka: Andrea Smitková, SNM-Múzeum Bojnice
Fotografie: Andrea Smitková
