Príbeh knihy (2)

Fond Knižnice Slovenského národného múzea – Múzea Bojnice tvorí viac ako 11 tisíc kníh. Zameranie knižnice vychádza z poslania múzea, a tým sú dejiny umenia a dejiny všeobecne. Knihy sa do knižnice dostávali rôznym spôsobom, väčšinou nákupom. No prichádzali aj zvozom z rôznych kaštieľov a kláštorov, darovaním alebo ako pozostalosť. Nevšedný osud jednej zaujímavej knihy – či skôr tlačoviny – si teraz predstavíme.

Autor: Ľudovít Orbán
Názov: Üdvözlő versek mellyeket fő méltóságú Rudnay, és Divék-Ujfalui Rudnay Sándor prímas hertzegnek az apostoli sz. Szék született követjének Esztergami érseknek…
Vydal: Belnay Örökösseinek, Posonyban, 1823

Rudnay Sandor

Óda je oslavná skladba, s určitou dávkou pátosu, ktorá je venovaná niektorej významnej osobnosti alebo udalosti, jej oslave, spomienke. Autor v nej vyzdvihuje osobnostné črty, vlastnosti alebo význam udalosti pre obyvateľov daného miesta, či širšieho okolia. Zo školských lavíc si pamätáme, že ódy vznikali už v starovekom Grécku, často s hudobným sprievodom. V našom prostredí sú známe z novoveku, z rôznych období.

Konkrétnym autorom tejto ódy – básne bol rehoľný kňaz – piarista a učiteľ Ľudovít Orbán (1788 – 1832). Do kláštora vstúpil v Kečkeméte v roku 1806. Už ako študent druhého ročníka vyučoval v svojej triede. Od roku 1810 pokračoval v štúdiách v Banskej Bystrici, Vacove a Nitre. V tomto období obhájil aj doktorát humanitných vied. Po kňazskej vysviacke (1813), takmer počas celej svojej aktívnej činnosti, pôsobil v Svätom Jure pri Bratislave (1815 – 1830) ako profesor miestneho gymnázia. Následne dva roky pobudol v Segedíne a napokon v Debrecíne, kde dokončil svoju pozemskú púť.

Aktívny bol aj v literárnej práci. Tlačou publikoval šesticu oslavných ód a básní, venovaných významným osobnostiam svojej doby:

– Martinovi Bollovi, provinciálovi piaristických škôl v Uhorsku (1817),

– Alexandrovi Rudnajovi pri príležitosti menovania za arcibiskupa (1820),

– grófovi Ľudovítovi Károlimu (1820),

– opäť arcibiskupovi Alexandrovi Rudnajovi (1823),

– Antonovi Törökovi pri príležitosti menovania za čanádskeho biskupa (1830) a

– Imrichovi Barbacimu, miestodržiteľskému radcovi a spisovateľovi (okolo 1830).

Ako profesor gymnázia vo Svätom Jure Ľudovít Orbán osobne zažil návštevu a dostal sa do blízkosti ostrihomského arcibiskupa (neskoršieho kardinála a presvedčeného Slováka) Alexandra Rudnaja (1760 – 1831). Ten do slobodného kráľovského mesta Svätý Jur zavítal 14. júna 1823 pri príležitosti záverečných skúšok študentov, ktorým predsedal. Plný dojmov Orbán napísal ódu na Alexandra Rudnaja a ešte v tom istom roku i publikoval. Na štyroch stranách ju v Bratislave vytlačili dedičia známeho typografa Juraja Alojza Belnaja. Jednoduchá tlačovina sa medzi ľudí dostávala prostredníctvom rehole piaristov, ktorá jej vydanie financovala. Aj v Prievidzi, kde rehoľa piaristov (s prestávkou v rokoch 1950 – 1990) pôsobí od roku 1666, sa tento slávnostný spis dostal do rúk ľuďom, obyvateľom mesta. V meste ho získal zberateľ starožitností Gregor Králik (1891 – 1973), ktorý svoju cennú zbierku kníh a tlačovín v roku 1972 odpredal bojnickému múzeu. Do prírastkového zoznamu knižnice múzea v Bojniciach bola táto tlačovina zapísaná 10. augusta 1972. V knižnici Slovenského národného múzea – Múzea Bojnice sa nachádza aj po polstoročí.

Rudnay_Sandor po kliknutí na odkaz sa vám otvorí samostatné PDF.