Dejiny múzea, zbierkový fond
1907
Myšlienkou zriadiť v zámku v Bojniciach múzeum sa zaoberal jeho posledný šľachtický majiteľ, gróf Ján Pálfi. Vo svojom testamente zo 14. novembra 1907 vyslovil želanie, aby bol zámok sprístupnený pre verejnosť a aby umelecké diela ostali na pôvodných miestach a prehliadka bola umožnená všetkým záujemcom.
1941
Po smrti Jana Pálfiho dedičia nerešpektovali jeho poslednú vôľu a testament napadli na súde. Cenné zbierkové fondy rozpredali na dražbách a Bojnické panstvo využívali iba ako hospodársku základňu. Časť zbierok sa podarilo v zámku zachovať, a to prostredníctvom dohody medzi dedičmi a československým štátom. V nej boli určené zbierky, ktoré nemali byť predmetom dražieb a ostali vo vlastníctve štátu.
No správa zámku už od roku 1907 umožňovala prehliadku jeho interiérov. Individuálni návštevníci, rodiny alebo školské výpravy absolvovali prehliadku sprístupnených priestorov. Sprievodcom býval spravidla kastelán hradu, neskôr študenti stredných a vysokých škôl.
V roku 1941 správa Veľkostatku Bojnice povolila členom Muzeálneho spolku hornej Nitry umiestniť v priestoroch zámku svoje archeologické, vlastivedné, etnologické a historické zbierky. Uložené boli v priestoroch Zimnej záhrady.
1950
Veľkým zvratom v dejinách zámku bol požiar 9. mája 1950, ktorý zničil všetky veže Stredného hradu. Prehliadky priestorov zámku boli zakázané. Rada Miestneho národného výboru v Bojniciach ihneď po požiari požiadala kompetentné úrady o obnovu zámku. Navrhovala v jeho priestoroch zriadiť múzeum. Rada KNV v Nitre uznesením č. 107/1950 zo dna 7. septembra 1950 rozhodla o zriadení Krajského vlastivedného múzea so sídlom v Bojnickom zámku.
Ihneď po požiari začali rekonštrukčné práce. Ukončené boli už na jeseň roku 1951. Vedenie múzea postupne uvoľňovalo priestory v zámku na expozíciu múzea. Za základ zbierkového fondu slúžil inventár bývalého Múzea hornej Nitry, Mestského múzea v Nitrianskom Pravne a zrušeného Štátneho múzea v Nitre, ako aj zvozy z kaštieľov v Tesárskych Mlyňanoch, Beladiciach, Továrnikoch, Horných Lefantoviec, Uhrovci, Zemianskych Kostoľanoch a ostatných kaštieľov kraja i viacerých cirkevných stavieb a kláštorov.
1951
Prvá expozícia v renovovanom zámku bola verejnosti sprístupnená 2. septembra 1951. Múzeu ako inštitúcii s krajskou pôsobnosťou pribudla úloha metodického a poradenského centra pre múzeá v obvode kraja.
1970
Po územnej reorganizácii v roku 1960 múzeum prestalo plniť úlohu krajskej inštitúcie a stalo sa regionálnym pracoviskom zameraným na výskum a dokumentáciu horného Ponitria. V rámci novej siete múzeí Stredoslovenského kraja mu pripadla úloha vlastivedného múzea okresu Prievidza. V roku 1969 bolo Múzeum v Bojniciach začlenené pod priame riadenie Ministerstva kultúry SSR a v roku 1979 pod Ústrednú správu múzeí a galérií v Bratislave.
V roku 1970 bol Hrad Bojnice vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
1981
Nová kapitola dejín Múzea v Bojniciach sa začala písať 24. marca 1981, kedy múzeum dostalo nový štatút. Podľa neho sa bojnické múzeum stalo špecializovaným pracoviskom s celoslovenskou pôsobnosťou na dokumentáciu a prezentáciu obdobia neoslohov na území Slovenska. Vtedy došlo k rozhodnutiu ukončiť v Bojnickom zámku existenciu vlastivedných expozícií. Nové expozície boli návštevníkom sprístupnené na jar roku 1983.
1996
Zo zbierok archeologického, vlastivedného, prírodovedného, etnologického a historického vzniklo v roku 1984 Hornonitrianske múzeum s vlastivedným charakterom. Po delimitácii sa od roku 1986 jeho sídlom stala Prievidza.
Špecializované Múzeum Bojnice v rokoch 1988 – 1991 organizačne patrilo pod Slovenské národné múzeum (SNM) v Bratislave, v období od roku 1992 do 30. júna 1996 bolo ako samostatné Múzeum Bojnice riadené Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky. Od roku 1996 až do súčasnosti patrí opäť pod správu SNM Bratislava ako samostatná organizačná zložka.
Múzeum Bojnice
Múzeum Bojnice je v súčasnosti špecializovaným umelecko-historickým múzeom s celoslovenskou pôsobnosťou. Je dokumentačným, vedecko-výskumným a metodickým múzejným pracoviskom, ktoré cieľavedome získava, ochraňuje, vedecky a odborne spracováva, využíva a sprístupňuje doklady o umelecko-historickom vývoji národnej kultúrnej pamiatky Zámok Bojnice, artefakty z vývoja neoslohov na území Slovenska, výtvarné diela starého umenia a umeleckého remesla. Po roku 1989 sa múzeum v nadväznosti na historické a architektonické špecifiká zámku stalo priekopníkom v organizovaní animovaných podujatí a programov, zameraných na rozvoj kultúrneho turizmu.
Zbierkový fond
Múzeum Bojnice spravuje rozsiahly zbierkový fond, ktorý obsahuje približne 6000 zbierkových predmetov.
Rozdelený je na zbierku výtvarného umenia (maľba a socha) a zbierku umeleckého remesla (nábytok, hodiny, lustre a svietniky, keramika, kamenina, fajansa, porcelán, zbrane, palné, chladné a zbroj obecné kovy, textil).
Formou fontesov spracovala Mgr. Katarína Malečková chladné zbrane, palné zbrane, hodiny a v procese prípravy je nábytok.
Z výtvarného umenia je publikačne spracované predovšetkým obdobie 17. až 18. storočia, ktorému sa vo svojej celoživotnej práci venoval bývalý riaditeľ zámku Mgr. Ján Papco.
