Fond Knižnice Slovenského národného múzea – Múzea Bojnice tvorí viac ako 11 tisíc kníh. Zameranie knižnice vychádza z poslania múzea, a tým sú dejiny umenia a dejiny všeobecne. Knihy sa do knižnice dostávali rôznym spôsobom, väčšinou nákupom. No prichádzali aj zvozom z rôznych kaštieľov a kláštorov, darovaním alebo ako pozostalosť. Teraz si predstavíme nevšedný osud ďalšej zaujímavej knihy.
Autor: P. Istvan Illyes
Názov: Lelki téj, avagy catechismus. Az az a keresztyéni tudommánnak elsö és az üdvösségre szükségesb részeiröl-való tanitások. Mellyeket nevezetes autorokból, és föképpen a romai catechismusból, egy formaba szedett; hasznos kérdésekkel, és feleletekkel magyarázott.
Vydala: Academia, Nagy-szombat [Trnava], M. DC. LXXXVI. [1686], 604 s.
Autor, Dr. Štefan Illyés (1650 – 1712), vysoký cirkevný hodnostár, pochádzal z Transylvánie. Študoval v Bratislave, na viedenskom Pázmáneu i v Ríme. Znamenite vzdelaný kňaz po svojej vysviacke (1677) rýchlo stúpal na cirkevnom rebríčku, od kanonika (1688) až po generálneho vikára a pomocného biskupa (1708). Vynikal v písaní prác s náboženskou tematikou, ktoré publikoval v maďarskom a latinskom jazyku. V roku 1685 až 1686 vyučoval právo na univerzite v Trnave. Práve tam, a v tom období, tlačou vyšla jeho príručka Lelki téj, avagy catechismus (vo voľnom preklade Duchovné mlieko, alebo katechizmus). V nej, na jednom mieste, zhrnul dôležité tézy kresťanského učenia určeného pre spasenie. Čerpal najmä z rímskeho katechizmu a od rôznych významných autorov. Tézy prehľadne zoradil a doplnil užitočnými otázkami a odpoveďami. Jeho kniha sa v čase vydania tešila veľkému záujmu, najmä v Trnave študujúcich klerikov. Preto nebolo prekvapením, že prvý náklad sa rýchlo rozpredal. Druhé vydanie vyšlo už v roku 1697.
Naša kniha nesie dve vlastnícke značky – rukopisné exlibrisy – podľa ktorých vieme identifikovať jej pôvodného vlastníka. Bol ním Pavol Olas, vtedy študent trnavskej univerzity. Knihu si zakúpil v roku 1694 za 60 denárov. V prepočte to bola hodnota šiestich sliepok alebo troch vykŕmených husí. A kto bol Pavol Olas?
Pavol Olas (1663 – 1730), vysoký cirkevný hodnostár a náboženský spisovateľ, sa na narodil v maďarskom Rábe (Győr). No korene jeho rodu siahali do dnešného Talianska. Zvolil si životnú dráhu kňaza. V období Osmanmi obsadenej veľkej časti Uhorska sa na kňazské štúdium prihlásil do Trnavy. Filozofiu a teológiu študoval na trnavskej univerzite vedenej jezuitmi. Tam získal titul bakalára (1691) a magistra filozofie a slobodných umení (1692). Veľmi vnímavý a schopný klerik bol už ako študent kaplánom kapituly. Bola to vážená funkcia, keď si uvedomíme, že v Trnave v tých časoch sídlil ostrihomský arcibiskup. Pre svoju znalosť maďarského jazyka bol vzápätí menovaný za mestského kaplána v Trnave. Po kňazskej vysviacke (1695) bol určený za farára do Krupiny. Pod vplyvom jezuitov si aj on zobral za cieľ prinavrátiť veriacich svojej farnosti a okolia ku katolíckej cirkvi. S veľkými osobnými obetami po celom Uhorsku zbieral milodary na obnovu krupinského, osmanskými vojnami zničeného kostola. Keď sa mu to podarilo, vypuklo v krajine posedné stavovské povstanie vedené Františkom II. Rákocim. Do Krupiny sa opäť dostali evanjelici a tí žiadali kostol pre seba. Farár Olas osobne, na konvente, bránil práva katolíkov. Márne. V roku 1708 bol nespravodlivo obvinený a zajatý. Kostol opäť ťažko poškodili.
Rekatolizačné úsilie a osobné obety krupinského farára neušli pozornosti nadriadených. Ostrihomský arcibiskup Pavla Olasa vymenoval za kanonika kapituly (1710). Napriek tomu, že presídlil do Trnavy, obyvateľom a farníkom v Krupine bol aj potom nápomocný. Naďalej stúpal i po cirkevnom rebríčku ako prepošt (1712) a archidiakon (1713). Keď sa chcel zrieknuť týchto hodností a vrátiť na krupinskú faru, arcibiskup ho vymenoval za komisára a správcu panstva v Bzovíku a farára v Dolných Rykynčiciach (1715). Napokon, v roku 1719, bol vysvätený za pomocného biskupa a stal sa trnavským farárom a neskôr ostrihomským prepoštom a pápežským protonotárom (1723). Zároveň bol aktívny v štátnej správe ako uhorský kráľovský radca. Do svojej milovanej Krupiny, na podporu katolíckej viery a rozvoj vzdelanosti, odporučil rehoľu piaristov, založil a štedro podporil piaristické gymnázium (1720). Zomrel v Trnave. Na charitatívne úsilie arcibiskupstva odkázal značnú sumu peňazí.
Ku knihám, a poťažne i k vzdelaniu, mal blízko. Napokon, spisbe sa venoval aj on sám. Väčšina jeho prác s náboženskou tematikou ostala v rukopise, tlačou vyšli iba dve: oslavné verše o cnostiach prvého uhorského kráľa (Trnava, 1694) a katechetické dielo Jednoduchý kresťan katolíckej viery (Trnava, 1719). Ako súdobý vzdelanec mal určite vlastnú knižnicu. Z nej pochádza aj knižka Lelki téj, avagy catechismus (Trnava, 1686). Pavol Olas si ju zakúpil v roku 1694, ako sa píše v prvom rukopisnom exlibrise. V druhom je podobným písmom poznačený exlibris „Eccl[es]ia Carpona A[nn]o 1700“, vo význame farnosť Krupina, v ktorej bol Pavol Olas v roku 1700 farárom. Kto bol jej ďalším vlastníkom, to nevieme. Do knižnice Slovenského národného múzea – Múzea Bojnice sa dostala kúpou alebo darom od neznámej osoby. Do prírastkového zoznamu knižnice bola zapísaná 11. septembra 1962. A nachádza sa v nej dodnes.
Zdroje:
https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=olaspavol1663
Kolektív autorov: Slovenský biografický slovník IV. zväzok M – Q. Martin, 1990, s. 327. ISBN 80-7090-070-9
Szinnyei, József: Magyar írók élete és munkái V. kötet. Budapest, 1897, s. 55 – 57.
Autor: Erik Kližan, knihovník, SNM-Múzeum Bojnice
