Pred niekoľkými rokmi, konkrétne v lete 2018, Slovenské národné múzeum – Múzeum Bojnice realizovalo projekt komplexnej rekonštrukcie Francúzskeho parku. Malý útvar s parkovou úpravou v úzkom obvode interiérov Bojnického zámku dodnes nesie stopy záujmu jeho posledného šľachtického majiteľa, grófa Jána Františka Páfiho. Počas rozsiahlej prestavby barokového hradu na romantický zámok s rozprávkovou siluetou na začiatku 20. storočia bol upravovaný aj tento priestor. Park sa nachádza na mieste bývalého parkánu zo začiatku 16. storočia. Priestor medzi strážnymi vežami s dvojitým pásom kamennej hradby a delovými baštami pôvodne slúžil pre obrancov hradu na ich ľahší a hlavne bezpečný presun. Po odznení hroziacich vojenských nebezpečenstiev na začiatku 18. storočia táto plocha strácala svoje pôvodné určenie. Možno niekedy vtedy tu začal vznikať malý priestor so stále prítomnou zeleňou. Okrasnou symetrickou úpravou s pravidelným strihaním zelene vznikol romantický francúzsky park so stredovým chodníkom. Na toto miesto pamätal aj už spomínaný gróf Pálfi, čoho svedectvom sú dodnes prítomné rôzne vysoké tisy, buxusy a po kamennej hradbe sa vinúci vždyzelený brečtan. Tieto boli z jeho podnetu vysadené medzi rokmi 1907 – 1910. Starostlivosť o francúzsky park bola úlohou záhradníka, ktorý patril medzi personál bojnického hradného služobníctva minimálne od polovice 18. storočia.
Francúzsky park v Bojnickom zámku. Foto: autor
Počas poslednej veľkej rekonštrukcie parku múzejníci odhalili viaceré zaujímavosti. Tie sčasti pomohli rekonštruovať pôvodné využitie jeho priestoru. Na niekoľkých miestach naprieč parkom viedol kanalizačný zvod dažďovej a odpadovej vody z priestorov zámku do priekopy. Súčasťou jednej bola i podzemná murovaná cisterna s tehlovou klenbou. Staršie kamenné murivo na niekoľkých miestach je predmetom ďalšieho výskumu. No po celej ploche parku stavební robotníci i pozorujúci archeológ najčastejšie nachádzali obrovské množstvo keramických črepov a zvieracích kostí. Zozbieralo sa ich niekoľko vriec. Črepy sú rôznych veľkostí, farieb a tvarov, pochádzajú z rôznych nádob i kachlíc. Ich čiastočná identifikácia je a bude ešte aj nadlho predmetom výskumu. Niečo z nich však vieme vyčítať už i dnes.
Časť nájdených črepov v nálezovom stave. Foto: autor
Zaujímavá je dvojica črepov. Sú malé, s rozmermi 4 x 5,5 cm a 5,5 x 7 cm. Na prvý pohľad obyčajné, nájdené na rôznych miestach parku, konkrétne miesto nálezu nepoznáme. V tom obrovskom množstve rôznorodého črepového materiálu by identifikácia miesta bola nemožná. Zaujali však až po očistení od hliny, keď mohli začať rozprávať svoj príbeh. Tieto dva keramické črepy do seba zapadajú. Možno sa vo vreciach s neočisteným materiálom nájdu ešte ďalšie, totožné, no dnes máme k dispozícii tieto dva. Oba pochádzajú z okraja taniera. Ten bol vytvorený z bledej homogénnej hliny, pokrytý bielou glazúrou. Okraj má zdobený dvomi úzkymi modrými linkami s drobnými štylizovanými strapcami hrozna. Črep na profile je rovný a pravidelný.
Dvojica do seba zapadajúcich črepov. Foto: autor
A o čom nám tento črep, resp. dvojica črepov, hovorí? Črep je z habánskej alebo habánmi inšpirovanej majoliky. V našom prostredí sa s výrobkami habánov stretávame už v 16. storočí. Na území dnešného Slovenska, na jeho západnom okraji, sa usádzali po náboženskom prenasledovaní od druhej polovice 16. storočia. Tu si zriaďovali vlastné hrnčiarske dielne. S rozvojom technológií a postupov svoje výrobky časom zdokonaľovali. Náš črep má rovné a jemnejšie kontúry, čiže ho môžeme časovo zaradiť do 18., no najskôr do 19. storočia. V tom období bojnické hradné panstvo patrilo rodine Pálfiovcov. Neďaleko Bojníc, v dedine Brezany ale aj v susednom meste Prievidza od 17. storočia pracovali hrnčiarske cechy, ktorých produkcia bola značne rozšírená v celom regióne hornej Nitry. Väčšina nájdeného črepového materiálu v zámockom parku preto určite je domácej proveniencie. No kvalitnú habánsku keramiku si do Bojníc mohli priniesť priamo Pálfiovci, ktorých panstvá sa rozkladali väčšinou na západnom Slovensku. Aj keď príslušníci vysokej šľachty, ktorými Pálfiovci nepochybne boli, popri svojich politických, vojenských či spoločenských funkciách a svojich honosných palácoch netrávili veľa času v Bojniciach, keď už sem prišli, chceli si udržať aj kultúru stolovania. Pánom sa servírovalo na kvalitných riadoch. Tak si môžeme vysvetliť prítomnosť habánskych keramických črepov vo Francúzskom parku Bojnického zámku.
A ako sa črepy do parku vlastne dostali? Bojnický zámok a skôr ešte hrad bol v minulosti šľachtickým sídlom so všetkým čo k nemu patrilo. Tou bola i kuchyňa. Kuchynské riady sa používaním opotrebúvali a poškodzovali. Rozbité nádoby i zvyšky potravín, spolu s ďalším odpadom, končili v priekope pod hradom. Pôvodne vodná priekopa so strategickým významom o tento prišla po spomínanom odznení vojenských nebezpečenstiev. A tak na mieste s prerastajúcou a bujnejúcou zeleňou hradné služobníctvo vysýpalo odpad. Zeleň ho zároveň ukrývala. Počas úprav priestoru Francúzskeho parku na začiatku 20. storočia sa ako násyp na vyrovnanie terénu použila hlina vykopaná a rôznych miestach v priekope. Tak si vieme vysvetliť premiešanie rozličných vrstiev s črepmi i zvieracími kosťami. Stálo by veľké úsilie roztriediť všetky zozbierané črepy a pokúsiť sa z nich zložiť nejaké predmety. Možno niekedy. Zatiaľ však dva malé črepy porozprávali svoj príbeh.
Autor: Erik Kližan, SNM – Múzeum Bojnice
