V súlade s mojou koncepciou riadenia, vďaka ktorej som uspel vo výberovom konaní na pozíciu riaditeľa SNM-Múzea Bojnice, sme na Bojnickom zámku už minulý rok začali so systematickým archívnym historickým výskumom a prípravou na pamiatkový výskum. Za posledné desaťročia sa tu systematický výskum nevykonával, realizovali sa len čiastkové výskumy (tzv. záchranný výskum) pri obnovách jednotlivých konkrétnych častí zámku. Pamiatkový výskum (architektonicko-historický, umelecko-historický, archeologický…) je dôležitý nielen pre odkrývanie našej skrytej histórie, ale i ako nevyhnutný predpoklad pre komplexnú obnovu pamiatky a jeho realizáciu v prípade národnej kultúrnej pamiatky prikazuje Krajský pamiatkový úrad.
Lazarova mapa (1528)
V našom prípade som tento výskum inicioval proaktívne priamo ja, i na základe toho, čo našich návštevníkov zaujíma. Mohli sme sa o tom presvedčiť o. i. i pri digitálnej expozícii Zámok včera a dnes, ktorá porovnávala historické podoby zámku so súčasnosťou. Mnoho našich návštevníkov si napr. neuvedomuje, že zámok nadobudol svoju súčasnú podobu až na prelome 19. a 20. storočia. Pôvodne vznikol ako hrad, najstaršia písomná zmienka o Bojniciach (a to práve v súvislosti s hradom) je z roku 1113. Predpokladáme však, že v tomto období mohlo ísť o hrad drevený, o murovanom hrade môžeme hovoriť asi až od druhej polovice 13. storočia, t.j. po tatárskom vpáde (1241 – 42). Aký bol jeho stavebný vývoj v období medzi 13. storočím a polovicou 17. storočia, veľa nevieme. Isté nejasné kontúry stredovekého hradu sa zachovali na pečatidlách a Lazarovej mape (1528), v podobe akéhosi piktogramu, ucelenú predstavu o jeho podobe však máme až z kresieb Johannesa Ledentua z roku 1639, kde bol zachytený vo svojej turzovskej renesančnej podobe tesne pred výraznou pálffyovskou barokovou prestavbou (40-te roky 17. storočia). Barokovú podobu máme vďaka viacerým maľbám, kresbám, vedutám Bojníc a Prievidze, či dokonca fotografiám z konca 19. storočia zdokumentovanú veľmi dobre.
Ledentu (1639)
Isté vnímanie podoby stredovekého vývoja máme z výskumu Hodála a Menclovej (50-te roky 20. storočia), odvtedy sme sa v poznávaní posunuli len veľmi málo. Toto chceme teraz zmeniť a už prvé kroky nám prinášajú ovocie:
V miestnosti č. 151, ktorá sa nachádza na prízemí Stredného hradu, t. j. v priestore, kde očakávame najstaršie hradné konštrukcie, bolo prostredníctvom sond zistené stredoveké murivo, podľa odhadu stavebných historikov z konca 13. storočia. To bolo podľa všetkého súčasťou obvodového hradného múru. Predchádzajúcimi výskumnými prácami v Huňadyho trakte a na severozápadnom, tzv. Archívnom krídle Stredného hradu bol tento múr identifikovaný a v pôdoryse nám začína jeho oválny priebeh ukazovať svoje jasnejšie kontúry.
Miestnosť č. 151, aktuálny pohľad
V miestnosti bol taktiež odhalený unikátny nález gotického portálu mladšieho dáta (14., 15.? storočie), ktorý nám prezrádza, že na rovnakom mieste sa nachádzal vchod už pred mnohými storočiami. Portál je však pre nás zvláštny v tom, že jeho ostenie evokuje, že priestor dnešného interiéru bol pravdepodobne exteriérom a dnešné schodište z opačnej strany, t. j. medzi III. a IV. nádvorím bolo vytesané do travertínového podložia až hodne neskôr, v období renesancie. Na zodpovedanie otázok bude nevyhnutné pokračovať vo výskume, ten bude následne pokračovať v ďalších priestoroch zámku, najmä tam, kde je možné historické tajomstvá poodhaliť i bez invazívnych metód (priestory s opadanou či narušenou omietkou), resp. tam, kde to nebude prekážať v normálnej prevádzke múzea (napr. zámocké pivnice, keďže tie sú prirodzene najstaršou súčasťou zámku a pod vrstvami omietky ukrývajú stopy dávnej minulosti).
V tomto roku chceme popri architektonicko-historickom výskume naštartovať i archeologický výskum a v spolupráci s Prírodovedeckou fakultou UK, či už na vedecko-výskumné účely, i na účel pripravovanej obnovy NKP, i geologický (najmä inžiniersko-geologický a geofyzikálny) prieskum. Možno sa nám vďaka ním podarí objaviť bájnu tajnú chodbu, ktorá mala prepájať zámockú jaskyňu a kostol.
Mgr. Igor Socha, riaditeľ SNM-Múzea Bojnice
