Jednou z najčastejších otázok návštevníkov bojnického múzea je, koľko asi ľudí mohlo bývať v takomto zámku. Okamžitá odpoveď býva strohá a väčšinou aj pravdivá – nevieme. Pretože také štatistické údaje, najmä z minulosti, väčšinou známe nie sú. Znalejší lektor však odpovie, že v zámku nežilo veľa ľudí. Prečo? Bolo to pochopiteľné, keďže stojí a aj v minulosti stál priamo v centre Bojníc. Služobníctvo i zamestnanci tak mohli bývať vo vlastných domoch a do práce denne dochádzať. Takáto odpoveď však nemusí uspokojiť každého. A preto sme našli úplne kvalifikovanú odpoveď. Napomohli nám k tomu údaje zo sčítania domov a obyvateľov z roku 1869. Z čias, keď tam pulzoval ešte čulý život.
Bojnický hrad v čase uskutočnenia sčítania domov a obyvateľov
Zámok, vtedy ešte hrad, ktorý mal číslo domu 1, bol vo vlastníctve grófa Jána Pálfiho, cisárskeho a kráľovského komorníka. Ale ten, v čase sčítania 40-ročný, v Bojniciach trvalý pobyt nemal, lebo vlastnil aj iné, a povedzme si to na rovinu, honosnejšie a významnejšie stavby.
Najdôležitejším obyvateľom hradu preto bol rentmajster Jozef Rimsky, rodák z lokality Bitkes v Bratislavskej stolici. Rentmajster bol hospodárskym správcom alebo panským pokladníkom a v tom období najvyššie postaveným úradníkom panstva. Žil tu s manželkou Júliou, pôvodom z Prievidze, slúžkou Annou Dobišovou z Brusna a kuchárkou Máriou Solárikovou z Bojníc.
Ďalším obyvateľom hradu bol panský kontrolór Július Höhnrider. Nasledoval „oberjager“ hlavný lesník Karol Kolarovský (*1821), rodák zo Znojma, jeho manželka Anna a slúžka Mária Čertíková z Ráztočna. Druhým oberjágrom bol Ján Šimonek. Dvorným pisárom bol Anton Probst z Cajle pri Pezinku. Ďalšími hradnými obyvateľmi boli kočiš Pavol Luptovský z neďalekej Dubnice, kuchárka vdova Alžbeta Vavrová z Leloviec pri Novákoch, slúžka Mária Bizoňová z Dlžína.
Panské kuchárky napiekli chlieb pre všetkých hradných obyvateľov
Váženejšími obyvateľmi boli grófov komorník Franz Himler (*1815) zo Schwechatu pri Viedni s manželkou Alžbetou. Inžinier – zememerač Jozef Nedeljak z Prievidze v hrade býval s manželkou Máriou a tromi malými synmi Jozefom, Valentom a Štefanom, o ktorých sa starala opatrovateľka Anna Ľachká z Brusna.
Neodmysliteľnou postavou bol vrátnik Franz Jantay, pôvodom z maďarskej obce Csákany s manželkou Máriou a dcérou Paulínou. Ďalšou hradnou rodinou boli Flimelovci z Veľkej Čausy: sluha od koní Ján, jeho žena Anna a deti Ján a Mária.
Najpočetnejšou rodinou bývajúcom v tomto honosnom sídle však bola rodina panského kočiša Georga Kurbela z Tužiny. Okrem otca ju tvorili jeho matka – vdova Rozália, manželka Terézia a deti Jozef, Anna a Johan. Jeho sluhom bol Ján Hanko z Dubnice, žijúci s manželkou Júliou a dcérou Máriou.
Kočiš so zapriahnutými koníkmi je pripravený na vykonanie prikázanej práce
V roku 1869 tak hrad v Bojniciach trvalo obývalo 37 ľudí, zamestnancov grófa spolu s rodinami. Títo žili zo svojho pravidelného platu alebo z platu ľudí, ktorým slúžili.
K panstvu patrili aj kúpele v Bojniciach, kde priamo žil lekár Jozef Erben z Prahy s rodinou a služobníctvom (spolu 10 osôb), pivovar na bojnickom námestí, kde býval zememerač Ladislav Kerestéš z Dolnej Stredy s rodinou a sluhami (9 osôb), panský záhradník František Stegman z Bratislavy s rodinou a sluhami (6 osôb).
Hájnikom v Hlbokom (v bojnickom chotári) bol Michal Kalvaster z Laclavej s rodinou (6 osôb), hájnik Jozef Páleš zo Slovenského Pravna s rodinou (3 osoby). Na majeri Kúty na východnom okraji bojnického intravilánu s inšpektorom Štefanom Pitrofom z Košútov bývalo služobníctvom, spolu 57 osôb. Druhý panský majer Ukrniská, takmer pod oknami bojnického hradu, viedol hájnik František Prepík z Veľkého Poľa a tvorilo ho osadenstvo 35 osôb. Panské kúpele so 16 izbami mal v prenájme krčmár Adolf Rosenfeld, nájomcom panského mlyna bol Ján Drexler z Handlovej.
A napokon ešte jedna zaujímavosť, ktorú prezradil súpis. Z 37 spomenutých obyvateľov hradu v roku 1869 iba 13 vedelo čítať a písať.
Autor: Erik Kližan, SNM – Múzeum Bojnice
Fotografie: autor, Klub priateľov histórie Bojníc
