Plán posledného šľachtického majiteľa grófa Jána Pálffyho (1829 – 1908) prestavať nevzhľadný Bojnický hrad a zhmotniť tak vidinu na rozprávkový sen pochádza z roku 1888. Zámerom grófa bolo nielen zdôrazniť starobylosť jeho rodu ale zároveň zanechať pre budúce generácie objekt obnoveného zámku ako múzeum. Napokon to ustanovil aj v VIII. bode svojho testamentu zo 14. novembra 1907, kde gróf vyslovil želanie, aby jeho paláce vo Viedni a Bratislave, kaštieľ v Kráľovej pri Senci a zámok v Bojniciach boli sprístupnené pre verejnosť ako múzeá.[1]
Dedičia grófa po mnohých súdnych sporoch medzi sebou navzájom aj so štátom sa dohodli, že ako múzeum ponechajú strednú časť Bojnického zámku.[2] Aj keď sochy z veľkého schodiska v tomto priestore zmizli, predsa zachované interiéry Stredného hradu s takmer celým pôvodným vybavením nám v súčasnosti približujú ilúziu stredoveku v historizujúcej a neogotickej podobe. Umeleckoremeselné práce na grófovu objednávku tu realizovala renomovaná firma Gebrüder Colli, ktorú v roku 1882 založili bratia Andreas (1858 – 1945) a Candidus (? – ?) v Innsbrucku.[3] Firma Colli sa čoskoro stala známa a jej kvalitné práce získali veľmi dobrú povesť. Práce realizované pre Bojnický zámok firmou Colli predstavujú skvelú ukážku intaktných stredovekých svetských interiérov, vrátane stropov, obložení okien, dverí, nástenných malieb a tiež nábytku.
Neogotický nábytok vyhotovený firmou Colli v rokoch 1902 – 1904 predstavuje podstatnú časť zbierok SNM-Múzea Bojnice. Všetky kusy nábytku – postele, skrine, umývacie skrine, stoly, truhlice, kreslá i stoličky firma Colli vyrobila podľa analogických gotických predlôh. Vzory pre nábytok pochádzali prevažne z oblasti Tirolska, Švajčiarska i južného Nemecka. Pri ich výrobe boli dodržané pokročilejšie stredoveké konštrukčné i výzdobné techniky. Od 14. storočia bola drevená konštrukcia jednotlivých nábytkových kusov tvorená navzájom spájanými ozubmi, a tak vznikla rámová konštrukcia s výplňou, ktorá nahradila dovtedy používané tesané dosky a stĺpiky. Zároveň sa vytratili kované železné spojovacie prvky na nábytkových spojoch používané v románskom období. Koncom 15. storočia sa objavil na nábytku, najmä truhliciach a operadlách kresiel plošný ornament, ktorý bol najvhodnejší pre výzdobu povrchu mäkkých druhov dreva.
Ako príklad prebrania gotických vzorov môžeme uviesť veľkú skriňu (UH 227, obr.) v expozícii na druhom poschodí Stredného hradu, ktorá má zhodný tvar s juhonemeckou skriňou, ktorá sa nachádza v zbierkach Bavorského národného múzea v Mníchove (MA 775).[4] Bojnická skriňa pozostáva z dvoch menších skriniek položených na seba a uzatvorených dvojicami jednokrídlových dverí. Dvere majú v jednoduchých vpadnutých výplňových zrkadlách vloženú jaseňovú koreňovicu. Pánty, funkčné aj symetrické ozdobné kovové zámky a úchytky na dverách sú zdobené rastlinnými motívmi. Spodná časť je od vrchnej oddelená vystupujúcou rímsou. Dno skrine má podstavec, ktorý v nárožiach mierne presahuje vlastné telo skrine. Čelná stena podstavca je vytvorená z dosky a v nárožiach tvorí nohy v podobe konzoly. Povala skrine je ukončená vlysom a rímsou s cimburím. Podstavec, nárožia, rímsa a ozuby cimburia sú zdobené bohatou plochou rezbou s akantovými rozvilinami, reálnymi i bájnymi zvieratami, jeleňmi, psami, vtákmi a chimérami (?). Medzi zvlnený akant s páskou sú vo vlyse na červenom podklade vložené kruhové prerezávané ornamenty inšpirované gotickými okennými kružbami s rozetami, trojlístkami a rotujúcimi plamienkami. Skrine sa od seba navzájom líšia iba v malých detailoch rezanej výzdoby na nárožiach a podstavcoch. Nemecká skriňa na rozdiel od bojnickej nemá vo výplniach zrkadiel na dverách koreňovicu a tiež podklad pod prerezávané ornamenty vo vlyse je modrý.
Vzory pre písací stôl a posteľ s polovičným baldachýnom, ktoré sa nachádzajú v Bojniciach na prvom poschodí Stredného hradu nájdeme v zbierkach Historického múzea v Bazileji.[5] Písací stôl (UH 207, obr.) má obdĺžnikovú pracovnú dosku prekrytú uzamykateľnou výklopnou krycou doskou na kovových pántoch. Pracovná plocha je obklopená z troch strán zásuvkami. Vrchná časť zásuviek slúži ako odkladací priestor, ktorý je na vnútornom obvode lemovaný cimburím a z vonkajšej strany uzavretý rovnou plochou. V strede pracovnej dosky sa nachádza schránka uzatvárateľná poklopom. Nohy stola nahrádzajú dve dosky s okrajmi tvarovanými konvexnými a konkávnymi krivkami. Cez tieto dosky je prevlečená trnož, ktorá zabezpečuje stabilitu stola. Jednotlivé časti stola sú dekorované ornamentami vytvorenými plochým rezom. Predná plocha vyklápacej dosky má zoomorfný motív v podobe proti sebe ležiacich psov medzi vetvami akantu, uprostred s ozdobným kovovým krytom zámky. Čelá zásuviek a plocha medzi nimi majú dekoráciu v podobe akantových rozvilín a vetvičiek s kvetmi. V ozuboch cimburia sú naznačené strieľne. V podstoline je motív vetvičiek s veľkými listami a plodmi doplnený menšími listami v páse. Na trnoži je akant obtočený okolo dlhej stonky s tŕňmi. Stôl v Bazileji (Inv. 1872.60) má oproti bojnickej verzii skromnejšiu výzdobu vo vrchnej časti rastlinnými ornamentami a na prednej strane výklopnej dosky sa nachádzajú motívy drakov. Spodná časť stola je celá bez výzdoby.
Posteľ s polovičným baldachýnom (UH 202, obr.) stojí na štyroch hranolových nohách s hladkými pätkami. Predné nohy v nárožiach prevyšujú lôžkovú časť a sú ukončené prstencom a polguľou s polygonálnym plášťom. Zadné plynulo prechádzajú do čela postele pri hlave, ktoré má v rámovej konštrukcii tri oblúkové výplne v podobe oslieho chrbta. Nad výplňami je vlys vytvorený plochou rezbou s motívom vzájomne prepletených bájnych drakov a ukončený cimburím. Výzdoba smerom hore pokračuje prekríženými olistenými vetvami, ktoré obklopujú dva erbové štíty bez znamení. Bočné nosné časti polovičného baldachýnu majú prerezávanú výzdobu s motívmi gotických okenných kružieb. Strieška je klenutá do tvaru štvrťkruhu, ktorý z troch strán lemuje vlys a ukončená je cimburím. Čelá postele, bočnice a vlys na strieške sú zdobené plochou rezbou s motívom akantových listov a kvetov. Posteľ v Bazileji (Inv. 1906.3504) má oproti bojnickej verzii výzdobu v podobe akantových rozvilín s kvetmi, bez zoomorfných motívov a erbov.
Pre veľkú truhlicu (UH 246, obr.) boli síce vzorom podobné truhlice pochádzajúce z obdobia 15. storočia z územia Tirolska a južného Nemecka, ale jej výzdoba vznikla kombináciou viacerých motívov. Spodnú časť tvorí podstavec, ktorý v nárožiach presahuje vlastné telo truhlice. Čelná stena podstavca je vytvorená z dosky, ktorá má nohy v podobe konzoly. Na nárožiach truhlice a podstavca, vrátane nôh je použitá výzdoba inšpirovaná okennými kružbami. Truhlica má vyklápacie veko na pántoch a plastický kovový štítok s uzamykacím mechanizmom na prednej stene. Na bočných stenách sú osadené kovové úchyty oválneho tvaru na prenášanie. Veko, predná i bočné steny majú vpadnuté zrkadlá. Čelná stena truhlice má bohatú plastickú výzdobu plochým rezom s použitím figurálnych a zvieracích motívov v akantových rozvilinách s listami, kvetmi a plodmi. Nachádza sa tu dvakrát podoba Panny Márie s Ježiškom v náručí, raz ako polpostava, raz celá postava obklopená mandorlou, ďalej sú tu reálne aj fantazijné zvieracie tvory a v horných rohoch dva erby, ktoré boli do výzdoby doplnené pravdepodobne na žiadosť grófa. V ľavom rohu je erb grófov zo Svätého Jura a Pezinka s pravošikmo delenou hviezdou.[6] V pravom rohu je erb rodu Pálffy, s jeleňom vyrastajúcim od pása z polkolesa a doplnený trojvrším.
Autorka: Katarína Malečková, SNM-Múzeum Bojnice
Poznámky pod čiarou:
[1] Testament je publikovaný: JEDLICSKA, Pál. Eredeti részletek gróf Pálffy család okmánytárához és gróf Pálffyak életrajzi vázlatai. Budapest : Stephaneum ny., 1910, s. 635-648. (Bojnice, VIII. bod – s. 643).
[2] Tzv. Priateľská dohoda medzi dedičmi grófa Jána Pálffyho a Československým štátom, kde boli určené zbierky, ktoré nebudú predmetom predaja a následne sa stanú základom zbierok Vlastivedného múzea v Bratislave bola uzatvorená dňa 15. decembra 1923. Priateľská dohoda a príloha so zoznamom zbierok k nej sa nachádza v Archíve Pamiatkového úradu v Bratislave. Fond: Pamiatkové orgány na Slovensku. Dodatok 1919-55, inv. č. 807. PRÍL. K.Č. 365/24.
[3] MALEČKOVÁ, Katarína. Podiel firmy Gebrüder Colli na zariaďovaní interiérov bojnického zámku. Nepublikované, rukopis autorky. Dňa 23. februára 1882 založili bratia Andreas a Candid Colli umelecké stolárstvo na Karmelitárskej ulici v Innsbrucku. Firma sa venovala reštaurovaniu mobiliáru, zariaďovaniu kostolov, ale aj vyhotovovaniu kópií. Neskôr bola rozšírená na továreň spolu s umeleckým zámočníctvom a používala názov Atelier für Kunst und Gewerbe Industrie Gebrüder Colli Innsbruck. Dňa 29. mája 1922 podnik vyhorel. Archív firmy Colli v Innsbrucku počas 2. svetovej vojny zhorel.
[4] Skriňa je publikovaná viackrát, napr. WENIGER, Matthias. Der bemalte Kufbeurer Schrank im Bayerischen Nationalmuseum aus kunsthistorischer Perspektive. In Zehn Beitrage zur Geschichte Kaufbeurens vom Mittelalter bis zur Gegenwart. 24 Schriftenreihe Band. Bauer-Verlag GmbH 2022, s. 55-57, obr. 8, 9, 10 a 11a.
LUTHMER, Ferdinand. Deutsche Möbel Der Vergangenheit. Zweite Auflage. Verlag von Klinkhardt & Biermann in Leipzig 1913, s. 42, obr. 45.
[5] Stôl je publikovaný: SCHMIDT, Robert. Möbel. Ein Handbuch für Sammler und Liebhaber. Berlin W 62 Richard Carl Smidt & Co. 1920, s. 61, obr. 53. A tiež LUTHMER, Ferdinand. Deutsche Möbel Der Vergangenheit. Zweite Auflage. Verlag von Klinkhardt & Biermann in Leipzig 1913, s. 49, obr. 53. Posteľ s polovičným baldachýnom je v rovnakej publikácii: LUTHMER, Ferdinand. Deutsche Möbel Der Vergangenheit. Zweite Auflage. Verlag von Klinkhardt & Biermann in Leipzig 1913, s. 65, obr. 72.
[6] Tento erb grófov zo Svätého Jura a Pezinka nachádzame v interiéroch Stredného hradu na rôznych miestach, ako aj jednotlivých kusoch nábytku. Po vymretí svätojurských a pezinských grófov majetok neskôr pripadol rodu Pálffy. Gróf Ján Pálffy má medzi titulmi na sarkofágu v zámockej hrobke uvedený aj titul „gróf zo Svätého Jura a Pezinka“.
