Výzdoba veľkej skrine (UH 228, obr.) zaiste vznikla na základe požiadavky grófa Pálffyho, pretože má zvláštnu heraldickú výzdobu. Na fasáde skrine sú umiestnené nebeské personifikované telesá – slnko, mesiac a dva erby. Prvý erb s pravošikmo delenou hviezdou je erb grófov zo Svätého Jura a Pezinka, ktorých minulosť siaha až do začiatkov 13. storočia. Umiestnením tohto erbu nielen na tejto skrini, ale aj na vyššie uvedenej truhlici a ďalších kusoch nábytku vyrobených firmou Colli sa gróf Pálffy snažil posunúť a zdôrazniť minulosť svojho rodu až do najstarších čias, hoci rod Pálffy patrí k tým mladším v histórii. Druhý erb na skrini je pálffyovský s jeleňom vyrastajúcim od pása z polkolesa a doplnený trojvrším. Okrem heraldickej výzdoby má fasáda tejto skrine na výzdobu použité výtvarné prvky prevzaté z gotickej architektúry. Medzi zosilnenými prednými nárožiami je na dne podstavec s vybratou plochou pre konzolové nohy. Samotná skriňa je rozdelená na tri menšie časti, ktoré sú položené na seba a čelnú stenu ukončuje vysoký nadstavec na povale. Dve skrinky majú jednokrídlové dvere, medzi ktorými je skrinka uzatvorená výklopnými dverami. Pánty, funkčné aj symetrické ozdobné kovové zámky a úchytky na dverách sú zdobené rastlinnými motívmi. Nárožia zdobia pilastre ukončené fiálami s krabmi a krížovými kyticami. Spodná skrinka má na dverách prázdne vpadnuté zrkadlá. Stredná má vo výplniach zrkadiel vyššie spomínané erby a vrchná skrinka je v zrkadlách dekorovaná personifikovanými nebeskými telesami – slnkom a mesiacom. Nadstavec na povale skrine je zdobený plastickými prerezávanými ornamentami prevzatými z gotických okenných kružieb v podobe mníšok, trojlístkov, plamienkov a akantov na krížových kyticiach. Všetky ornamenty sú komponované do polkruhových segmentov s profilovanými lištami na červenom podklade.
Bohatú výzdobu plochou rezbou majú dve kreslá (UH 209, obr. a UH 210, obr.), ktorých výzdoba pozostáva z architektonických, figurálnych, zvieracích a rastlinných motívov. Majú zhodnú rámovú konštrukciu, vrátane rezbárskej výzdoby rubových strán operadiel, kde je zobrazený veľký motív ruže a kovové rozety umiestnené na spojoch. Rovnakú výzdobu majú aj luby kresiel, kde medzi vegetáciou pes naháňa zajaca. Sedadlo kresiel je upevnené medzi dvomi doskami, ktoré nahrádzajú nohy a zároveň tvoria bočné steny. Tieto sú v spodnej časti vykrojené v podobe gotických oblúkov a hore ukončené rovnými podrúčkami. Mohutné operadlá majú po stranách vo vrchnej polovici stĺpiky a oblúky. Dekoratívne výplne rámových konštrukcií kresiel sú rôzne. Kreslo (UH 209) má v hornom ukončení operadla a bočných stenách prerezávané motívy gotických okenných kružieb v podobe mníšky. Na vnútornej strane operadla sú medzi bujnú vegetáciu kvetov a plodov zakomponované postavy ženy a muža v gotických odevoch. Kreslo (UH 210) má v strede horného ukončenia operadla prerezávaný motív okennej kružby v podobe plamienkov. Na vnútornej strane operadla sú v dvoch vertikálnych pásoch zobrazené rôzne zvery – levy, psy, srna a orol, ktoré spolu navzájom zápasia. Na bočných stenách kresla sa obojstranne okrem rastlinnej výzdoby nachádzajú psy, zajac a orol spolu s erbovým štítom deleným na štyri polia bez znamení.
V Bojnickom zámku sa nachádzali aj ďalšie zaujímavé staršie nábytkové kusy, ktoré patrili grófovi Pálffymu. Niektoré z nich sa dochovali do dnešných dní v zbierkach múzea a zaslúžia si pozornosť, sú to: dva veľké barokové stoly, tri renesančné kreslá s ozdobnými klincami v podobe lodičiek na čalúnení, súbor šiestich unikátnych stoličiek v tvare modifikovaného sgabella z obdobia renesancie a napokon hráčsky stôl Tivoli, ktorý hoci bol už predaný, predsa zostal v zámku.
Veľké barokové stoly (UH 133 a UH 1040) boli podľa pozostalostného inventára umiestnené v Huňadyho sále a tretí menší stôl, ktorý tiež bol pôvodne v Bojnickom zámku sa dnes nachádza v expozícii knižnice v SNM-Múzeum Betliar.[1] Oba stoly pochádzajú z nábytkárskej dielne v strednej Európe a boli vyhotovené v 18. storočí.[2] Stoja na ôsmich sústružených nohách, cez ktoré prebieha plochá profilovaná trnož, a to tak, že oddeľuje spodnú časť nôh v tvare sploštenej gule od vrchnej časti nôh v tvare balustra. Na nohách je položená rámová konštrukcia, ktorá zároveň tvorí podstolinu. Na tejto základni je stolová doska s rozšírenými okrajmi. Povrch stola je pokrytý geometrickou intarziou, ktorá má na vrchnej doske podobu obdĺžnikov a kosoštvorcov. Stolová doska má po celej ploche intarziu usporiadanú podobne ako motívy na kobercoch – väčšie stredové pole je dookola po obvode lemované pásmi bordúr.
Kreslá (UH 281, obr., UH 282, UH 283) pochádzajú zo 16. storočia a boli vyrobené pravdepodobne na území Francúzska. Majú jednoduchú drevenú konštrukciu s otvorenými podrúčkami, ktoré sú ukončené volútami. Nohy sú spevnené rovnými doskami, ktoré osobitne spájajú iba prednú a zadnú časť, pričom bočné strany sú spojené zvlášť. Operadlový rám je hore ukončený dvomi pozlátenými hlavicami. Sedadlo a operadlo je čalúnené kožou potiahnutou zamatom. Čalúnenie je prichytené o konštrukciu kresla oválnymi zlátenými mosadznými klincami v tvare lodičky.[3]
Šesť stoličiek predstavujúcich variant renesančného sgabella je takmer identických, a preto sú v zbierkach múzea evidované aj pod menami, ktoré sa nachádzajú na rube ich operadiel. ALBERTVS (UH 213), CHRISTIANVS (UH 214), FERDINANDVS (UH 215), MAXMILIAN (UH 216), MAURITIUS (UH 217, obr.), HENRICUS (UH 218). Okrem mien sú na rube operadiel aj figurálne reliéfy zobrazujúce tieto konkrétne osoby. Stoličky sa líšia rozdielnou kvalitou reliéfov jednotlivých osôb a tiež polodrahokamami, ktoré boli pri reštaurovaní (v roku 1990) skompletizované a čiastočne nahradené farebne tónovanou epoxidovou živicou.
Masívna konštrukcia stoličiek, jednotlivé plochy dosiek operadiel i nôh sú bohato zdobené reliéfnou rezbou s renesančnými ornamentami a vsadenými polodrahokamami. Na lícnej strane operadiel je hlavným výzdobným motívom nika s prebíjaným ornamentom ukončená mušľou, na ktorú nadväzuje rímsa s vlysom. Operadlá sú ukončené volútami uprostred s rolverkovou kartušou, ktorá je na lícnej strane doplnená stuhami a erbom so skríženými mečmi prevzatým z erbu saského kurfirsta Augusta II. a na rubovej strane sa nachádza erb Saského slobodného štátu. Pod ním vo vlyse je meno, ďalej reliéf s mužským poprsím v oválnej rolverkovej kartuši dole doplnenej textom Dux Saxoniae. Sedadlo stoličiek má tvar osemuholníka a pôvodná stredná plocha chýba. V súčasnosti je prekrytá odnímateľným vankúšom čalúneným červeným zamatom.[4]
Takmer rovnaké štyri kusy stoličiek ako v Bojniciach sa nachádzajú v českých zbierkach Státního zámku Hrádek u Nechanic. Do dnešných dní sa však nezachovala ich pôvodná výzdoba polodrahokamami. Na rozdiel od bojnických stoličiek bolo pri ich reštaurovaní modré čalúnenie pevne spojené s konštrukciou jednotlivých stoličiek.
Predlohou pre výrobu tohto typu sedacieho nábytku boli luxusné stoličky z obdobia neskorej renesancie zdobené polodrahokamami, ktoré vyrábali podľa návrhov Giovanniho Mariu Nosseniho (1544 – 1620) a Benedikta Hertla v 16. a 17. storočí vo Walterovej rodinnej dielni v Drážďanoch.[5]
Autorka: Katarína Malečková, SNM-Múzeum Bojnice
Poznámky pod čiarou:
[1] Štátny archív v Nitre. Fond Veľkostatok rodiny Pálffy v Bojniciach (ďalej ŠAN, f.VRPB). Pars XL, fasc. 259, č. 3 obsahuje pozostalostný inventár zámku z rokov 1909/1910, ktorý uvádza umiestnenie stolov v Huňadyho sále Bojnického zámku. Rovnako sú zobrazené aj na dobovej fotografii zo začiatku 20. storočia. Tretí stôl, pôvodne tiež v Huňadyho sále, sa dostal do kaštieľa v Betliari pri delení pozostalosti medzi dedičmi grófa Jána Pálffyho.[2] Stôl s evidenčným číslom UH 1040 sme do zbierkového fondu zapísali až v roku 2009 ako veľmi poškodený. Jeho zlý stav bol spôsobený tým, že v 60. rokoch 20. storočia, nám z neznámych dôvodov, bol požičaný rôznym inštitúciám v meste Bojnice, ktoré ho využívali (podľa ústneho podania) ako pomocné lešenie pri rôznych prácach. Zámer na jeho reštaurovanie bol vypracovaný v roku 2014 a následne v rokoch 2019 – 2020 bol stôl reštaurovaný a dnes je opäť v pôvodnej kráse umiestnený v expozícii Huňadyho sály.
[3] ŠAN, f.VRPB. Pars XL, fasc. 259, č. 3, v pozostalostnom inventári je uvedené ich umiestnenie v Dispozičnej (dnes Zlatej) sále Bojnického zámku. Kreslá sú zobrazené aj na dobovej fotografii zo začiatku 20. storočia. Tiež MALEČKOVÁ, Katarína. Katalóg sochárskych prác a predmetov umeleckého remesla. In Gróf Ján Pálffy ako zberateľ. Katalóg k výstave. Malečková, Katarína (ed.) Bojnice : SNM – Múzeum Bojnice, 1998, s. 70-112.
[4] ŠAN, f.VRPB. Pars XL, fasc. 259, č. 3, v pozostalostnom inventári je uvedené ich umiestnenie v Mramorovej sále. Tiež MALEČKOVÁ, Katarína. Na čom sedela Európa. In Pamiatky a múzea 4/2011, s. 42-47.
[5] Z pôvodných 24 kusov sa dodnes v zbierkach Kunstgewerbenmuseum na zámku Pillnitz neďaleko Drážďan zachovalo sedem stoličiek, boli vyrobené v Drážďanoch okolo roku 1580, inventárne čísla 41717 – 41723. https://skd-online-collection.skd.museum/Details/Index/306729 [26.1.2023]
