Bojnický oltár
Bojnický oltár, pozostávajúci z desiatich tabúľ, pochádza z pôvodných zbierok grófa Jána Pálfiho, posledného šľachtického majiteľa Bojnického zámku. Gróf tabule získal kúpou, ako dielo Andreu di Cione, zo zbierky Samuela von Festetics prostredníctvom viedenskej firmy s umením Artaria & Co. v roku 1859. V súčasnosti je autorstvo oltára pripísané Andreovmu bratovi Nardovi di Cione a je jedným z najcennejších zbierkových predmetov SNM-Múzea Bojnice. Projekt na oltárne retábulum dodala innsbrucká firma Gebrüder Colli už v novembri 1907, no gróf sa definitívneho osadenia obrazov do architektúry nedožil. Avšak jedna veta z listu Emila Koderleho (grófov hlavný lesmajster) Collimu nám približuje, ako zanietene a detailne Pálfi plánoval vzhľad oltárnej architektúry: „Večná škoda, že ním zamýšľaný a do najmenších detailov vypracovaný budúci nádherný hlavný oltár už viac nemôže vidieť!“
Nardo di Cione. Maliar – sochár a a rchitekt
(cca 1320-1365/1366)
Pochádzal z Florencie, kde bol považovaný za jedného z popredných maliarov. Jeho výtvarný názor sa formoval pod vplyvom najväčších florentských maliarov, predovšetkým Giotta di Bondone. Zaujímavosťou je, že z rodiny di Cioneovcov sa venoval umeniu nielen on, ale aj jeho otec a bratia Jacopo, Matteo a najznámejší Andrea, zvaný Orcagna. Bratov často spájala spoločná práca. Napríklad fresky z funerálnej kaplnky kostola Santa Maria Novella vo Florencii, ktoré boli vytvorené pre šľachtickú rodinu Strozzi di Mantova, sú najcharakteristickejším spoločným dielom bratov Andreu a Narda. Okrem fresiek je Nardo autorom viacerých tabuľových malieb komponovaných pre oltárnu architektúru. Autorstvo Narda ako majstra Bojnického oltára bolo prvýkrát spomenuté v roku 1932, kedy ho nezávisle na sebe potvrdili traja odborníci na talianske umenie. Avšak na základe rozdielov pri jednotlivých figurálnych typoch sa odborníci domnievajú, že na realizácii oltárnych tabúľ sa podieľal majster a jeho pomocníci alebo členovia rodiny di Cione. Nasvedčovala by tomu napríklad zemitejšia postava svätého Jána Krstiteľa s neprirodzene vykročenou pravou nohou.
Ikonografia
Na desiatich oltárnych maľbách sú zobrazené postavy svätcov Jakuba Staršieho, Hieronyma, Madony s Ježiškom v náručí, Jána Krstiteľa, Raniera, Margaréty a Antona Pustovníka, Lucie a Petra Apoštola, Krista Trpiteľa obklopeného Máriou a Jánom Apoštolom, Pavla Pustovníka a Kataríny Alexandrijskej, Augustína a Márie Magdalény. Ich postavy v dvoch radoch nad sebou nie sú navzájom previazané príbehom. Spoločnými by mohli byť životy väčšiny svätcov, ktorí boli prevažne pustovníci. Na základe tohto prepojenia, umiestnenia svätého Raniera, patróna mesta Pisa na jednej z hlavných tabúľ oltára a odevu svätého Augustína na jednej z predelových tabúľ, sa odborníci domnievajú, že oltár mohol Nardo vytvoriť pre pisanských augustiniánov (v súčasnosti Chiesa di San Nicola).
Na ústrednej tabuli horného radu oltára je zobrazená Madona s Ježiškom v náručí, ktorá z pohľadu diváka sedí na neviditeľnom sedadle prekrytom kobercom s rastlinnými a vtáčími motívmi. Na plášti má namaľovanú zlatú hviezdu s odkazom na príhovor: „Buď pozdravená hviezda morská, matka Božia, kráľovná nebies“. Je obklopená svätým Jánom Krstiteľom, odetým v červenom plášti a kožušine s krížom v ľavej ruke a svätým Hieronymom, oblečeným do kardinálskeho rúcha s vlastným prekladom biblie (Vulgátou) v ľavej a perom v pravej ruke. Na krajných obrazoch sú zobrazení svätý Jakub Starší ako apoštol v tunike s knihou v ľavej ruke a pútnickou palicou v pravej a svätý Ranier v kožušine, držiaci v pravej ruke pútnickú palicu s prevesenou taškou. V ľavej ruke svätca je kniha s červeným obalom, na ktorej je azda zobrazený tzv. Pisanský kríž, hlavný atribút erbu mesta Pisa.
Autori:
Bojnický oltár / Katarína Malečková
Nardo di Cione / Katarína Malečková, Diana Kmeťová Miškovičová
Ikonografia / Diana Kmeťová Miškovičová
Prečítajte si aj:
Krádež Bojnického oltára
Návrat oltára do Bojníc
