Požiar Bojnického zámku, ktorý vypukol 9. mája 1950, sa nezmazateľne zapísal do histórie tejto stavby. Je to pochopiteľné. Oheň v budove zvyčajne spôsobuje obrovské škody, pohltí časti interiéru, poškodzuje existujúce konštrukcie, mení vonkajší i vnútorný vzhľad stavby. Požiar pripravil Bojnický zámok o strechy všetkých troch veží Stredného hradu a citadely, ktorá tieto veže konštrukčne prepájala. Veľmi smutný až žalostný bol pohľad na okyptené múry tejto ikonickej stavby. Keď spomienka na tento požiar aj po polstoročí dokázala vohnať slzy do očí niekdajším pamätníkom tých udalostí, aké asi muselo byť zdesenie Bojničanov v to osudné májové slnečné predpoludnie?
Takéto fotografie si z Bojníc odnášali turisti v rokoch 1950 – 1951.
Práce na obnove požiarom poškodeného zámku začali okamžite. V skutočnosti – odpratávaním sutín, ale aj administratívne. Bojnický zámok v máji 1950 ešte patril do majetku Závodov 29. augusta (ďalej ZDA) so sídlom v Partizánskom, ktoré vznikli premenovaním bývalej akciovej spoločnosti Baťa na Slovensku. Treba na rovinu povedať, že závody zamerané na výrobu obuvi však nemali plán na zmysluplné využitie tohto atypického objektu. Požiarom spôsobená škoda bola vyčíslená na 16 miliónov vtedajších korún. No nastupujúci komunistický režim taktne zamlčal, že 12 miliónov korún kryla poistka, ktorú za zámok prezieravo platili Baťove závody ako vlastník od roku 1939. A naopak, na verejnosti sa až príliš zdôrazňovalo, že peniaze na obnovu požiarom poškodeného zámku uvoľnila vtedajšia vláda. Najviac sa spomínala pomoc vtedajšieho povereníka vnútra Dr. Jozefa Lietavca, pôvodom Bojničana, ktorý u prezidenta Klementa Gottwalda intervenoval za uvoľnenie potrebných peňazí. Keďže investícia do obnovy zámku mala byť zmysluplná, úrady rozhodli o delimitácii objektu Bojnického zámku od ZDA z rezortu priemyslu pod povereníctvo kultúry, konkrétne pod Odbor kultúry a školstva Krajského národného výboru v Nitre, so spätnou platnosťou od 1. júna 1950. Počas rekonštrukčných prác 7. septembra 1950 vzniklo Krajské nitrianske múzeum (ďalej KNM), ktorého sídlom mal byť práve Bojnický zámok. Prvé mesiace existencie múzea, presuny zbierkových predmetov a prvé inštalácie expozícií tak prebiehali počas neustáleho stavebného ruchu.
Originálne projekty obnovy Bojnického zámku (1950).
Projekty na obnovu požiarom zničených konštrukcií veží a citadely vytvoril arch. František Fackenberg, niekdajší vedúci stavebného oddelenia Baťových závodov na Slovensku. Bol jedným z dvojice odsúdených osôb za spomenutý požiar, aj keď v osudný deň sa v Bojniciach ani nenachádzal. Projekty vypracoval sám, z vlastnej iniciatívy a v období, keď bol zatvorený vo vyšetrovacej väzbe. I keď zámok po stavebnej stránke poznal najlepšie, pre režim bol ideologickým nepriateľom a preto mu nedovolil viesť práce obnovy. Stavbyvedúcim bol skúsený odborník Jozef Grolmus z Bojníc.
Pravidelná porada na stavbe obnovy Bojnického zámku (1950). Stavbyvedúci Jozef Grolmus (s bielou baretkou) a vedľa neho architekt František Fackenberg (s okuliarmi).
Obnova požiarom poškodeného Bojnického zámku bola zverená podnikom Československé stavebné závody a Pozemné stavby v Nitre. Tieto podniky vznikli po likvidácii viacerých súkromných stavebných firiem v regióne Ponitria, po ich „znárodnení“. Vítanú prácu tu našli aj desiatky stavebných robotníkov – murárov a tesárov priamo z Bojníc. Tradícia týchto remesiel v Bojniciach mala niekoľko storočí, keďže prítomnosť Bojnického zámku priamo v mestečku a jeho viaceré obnovy, úpravy či prestavby poskytovali živobytie mnohým rodinám. Murári opravovali a dopĺňali poškodené murivá veží. Tesári mali zázemie neďaleko zámku, kde na obrovskom drevenom pódiu zarezávali uhly a spoje na drevených hranoloch, ktoré cvične spojili. Potom, rozobraté, ich výťahom dopravili priamo na stavenisko. Posledné práce vykonávali klampiari, ktorí pokrývali konštrukcie striech veží a citadely medeným plechom, nie šindľom ako pred požiarom. Odkvapové rímsy, bleskozvody, rôzne umelecky vypracované kovové prvky a napokon aj tŕňová koruna boli vyhotovené v snahe čo najviac sa priblížiť poškodeným či zničeným pálfiovským originálom.
Priebeh murárskych, tesárskych a klampiarskych prác (1951).
Súbežne s prebiehajúcimi prácami obnovy Bojnického zámku sa pripravovalo veľkolepé odovzdanie hotovej stavby. Program mal byť mohutnou oslavou úsilia a práce širokých vrstiev ľudu pod vedením komunistickej strany. Samozrejme, veľmi silne ideologicky podfarbený. Oslavy mali spojiť odovzdanie obnoveného Bojnického zámku a zároveň otvorenie prvej expozície KNM v duchu moderných inštalácií zodpovedajúcich ideologickému svetonázoru. V Bojniciach sa mal zároveň uskutočniť okresný deň komunistickej strany a veľkolepým zavŕšením by bol Anna-bál, z ktorého finančný výťažok mal byť venovaný novému múzeu. Na organizácii a priebehu osláv sa mali zúčastniť celé Bojnice, od predstaviteľov okresných úradov a samosprávy, žiakov školy, až po zástupcov všetkých spoločenských organizácií – žien, športovcov, hasičov a množstvo bežných ľudí. Osoby, ktoré sa najviac zaslúžili o obnovu zámku mali dostať zlaté medaily, robotníci strieborné. Správy o otvorení zámku mali priniesť všetky celoštátne časopisy a noviny a v priamom prenose odvysielať rozhlas. Železnice poskytli zľavu všetkým cestujúcim, ktorí v ten deň smerovali do Prievidze a Bojníc. Napriek súreniu sa termín ukončenia rekonštrukčných prác niekoľkokrát posúval. Pôvodne plánovaný 9. máj (výročie požiaru i konca 2. svetovej vojny) ani 29. august (výročie Slovenského národného povstania) sa nepodarilo dodržať. Keď nervozita dosiahla vrchol, stavbárom pohrozili zodpovedaním sa ústrednému výboru komunistickej strany. V chvate sa preto stanovil termín 2. septembra 1951. Práce ešte dokončené neboli a z veľkolepého programu sa veľa nedodržalo.
Slávnostné otvorenie renovovaného Bojnického zámku.
Organizátori osláv odovzdania opraveného zámku si veľmi zakladali na zvýrazňovaní úlohy komunistickej strany a vlády v celom procese. Tak vyzerala komunikácia počas mnohých dlhých porád, z ktorých sa zachovali zápisnice. A rovnako tak vyzerali nekonečné diskusie o texte, ktorý mal byť na pamätnej tabuli. Tá mala pripomínať pamätné chvíle odovzdania opraveného zámku do rúk pracujúceho ľudu. Definitívny text bol napokon takýto: „9. mája 1950 zničil požiar strednú časť zámku. Vďaka našej rodnej komunistickej strane, pracujúcemu ľudu, ľudovodemokratickej vláde republiky, krajskému, okresnému a miestnemu národnému výboru previedla sa v priebehu jedného roku renovácia, aby zámok mohol slúžiť pracujúcim ako sídlo Krajského nitrianskeho múzea k šíreniu marx – leninského svetového názoru.“ Za dvomi hrubými čiarami pokračoval text záverečným odsekom: „Osobitná vďaka za obnovenie hradu patrí súdr. povereníkovi vnútra Jozefovi Lietavcovi. Bojnice dňa 29. aug. 1951. Miestny národný výbor v Bojniciach“. Pamätná tabuľa bola odhalená 2. septembra 1951 počas veľkých osláv odovzdania rekonštruovaného Bojnického zámku.
Pamätná tabuľa odhalená 2. septembra 1951.
Pamätná tabuľa bola osadená na dobre viditeľnom mieste, na prvom nádvorí Bojnického zámku, na stene Západného krídla. Aby bol text na tabuli trvalý a dobre viditeľný, do čiernej žuly vysekané písmená boli pozlátené. Organizátori požiadali štátnu banku o prídel 12 g lístkového zlata. Predsa, text bol rozsiahly, obsahoval 68 slov a 441 znakov. Pracovníci banky si použitie zlata ustriehli a po slávnostnom odhalení tabule žiadali o vrátenie ôsmich gramov nepoužitého zlata. Tabuľa na stene Bojnického zámku zotrvala dve desaťročia. Pôsobením vonkajších vplyvov a slnečného žiarenia sa text stal zle čitateľným. No tiež z dôvodu, že na tabuli spomínaný Jozef Lietavec ako predstaviteľ starého stalinského vedenia komunistickej strany sa v čase normalizácie dostal do nemilosti režimu, tabuľa bola odstránená. Dodnes je uložená v depozitári bojnického múzea.
Aj niekdajšie veľmi vážne politické udalosti sa nie zriedka dostávajú do oblasti ľudovej tvorivosti. Svedčí o tom nasledujúca príhoda. Vraj jedným z dôvodov odstránenia pamätnej tabule bola aj skutočnosť, že text bol zle čitateľný a čitatelia si ho mohli vysvetliť po svojom. Bolo to v úvodnej časti tabule. Pôvodný text znel:
„9. mája 1950 zničil požiar strednú časť zámku. Vďaka našej rodnej komunistickej strane,…“
Z dôvodu zlej čitateľnosti bodky medzi prvou a druhou vetou text nadobudol podobu:
„9. mája 1950 zničil požiar strednú časť zámku vďaka našej rodnej komunistickej strane,…“
Aj takáto je história Bojnického zámku.
Autor: Erik Kližan, SNM – Múzeum Bojnice
Zdroj: Archív Slovenského národného múzea, pobočka v Múzeum Bojnice, fond: Múzeum Bojnice, rok 1951, dokumenty z rekonštrukcie Bojnického zámku.
Spomienky členov Klubu priateľov histórie Bojníc.
Fotografie: Archív Klubu priateľov histórie Bojníc a autor.
