Bojnický zámok v sebe dodnes ukrýva prvky architektúry alebo súčasti interiérov miestností, ktoré hovoria o pôvodnom využívaní daných priestorov. Pre väčšinu návštevníkov však ostávajú „neviditeľné“. A to preto, že starý zámok so svojimi niekdajšími funkciami prekryli inštalácie muzeálnych expozícií s nepôvodnými, takmer výlučne umeleckými exponátmi. Je to samozrejmé a logické, keďže múzeum je špecializovaným umeleckým zariadením s celoslovenským pôsobiskom. No niekdajší zámok bol objektom, v ktorom ľudia nielen pracovali, ale aj fyzicky bývali. So všetkým, čo k tomu patrilo.
Kuchárky a pomocníčky pripravujú obed na III. nádvorí Bojnického zámku (1942),
foto: Klub priateľov histórie Bojníc
Počas dlhých storočí v zámku vždy trvalo žilo niekoľko desiatok osôb, administratívnych, správnych zamestnancov, či služobníctvo, aj s členmi svojich rodín. Tí k životu nevyhnutne potrebovali kuchyňu s príslušenstvom. Vieme, že v období prelomu 19. a 20. storočia bola zámocká kuchyňa situovaná na III. nádvorí. K nádvoriu prináležiaca časť zámku dodnes nesie pomenovanie Kuchynské krídlo. Z obdobia 30. a 40. rokov 20. storočia sa zachovali aj fotografie, ktoré dokumentujú prípravu pokrmov pre obyvateľov zámku. Vtedy nimi boli niekoľkí zamestnanci bojnického panstva s rodinami, kúpeľní hostia ubytovaní v manzardách nad Grófskym bytom i návštevníci jedálne a kaviarne, ktorá bola počas letnej sezóny v Huňadyho sále. Pokrmy pre stravníkov pripravovali kuchári a kuchárky s rôznymi pomocníkmi. Potraviny a suroviny sa do zámku dostávali z rôznych zdrojov. Ešte v období poddanstva, pred rokom 1848, boli obyvatelia poddanských dedín bojnického panstva povinní dodávať „pre zámockú kuchyňu“ sliepky, kapúnov (kastrát kohúta), husi, maslo, vajcia, šafran a rascu. Podhorské dediny dodávali aj zajace, divo žijúce vtáctvo – jarabice, bažanty, tetrovy či dokonca škorce, škovránky a čvíkoty (drozd čvíkotavý), ktoré boli vyhlásenou lahôdkou. Divinu na panský stôl dodávali zamestnaní poľovníci. Na majeroch panstvo vo vlastnej réžii pestovalo ozimné i jarné obilniny (pšenicu, raž, jačmeň, ovos), zeleninu, najmä kapustu a koreňovú zeleninu, strukoviny – šošovicu, hrach, fazuľu. Až v 19. storočí sa na naše polia dostali zemiaky. Dostupných korenín a byliniek bolo na lúkach v okolí zámku nadostač, vzácne si dovážali. V majerských maštaliach sa choval hovädzí dobytok na mlieko a mäso, ovce na mlieko, mäso a vlnu, kačice a holuby. Ošípané mali povinnosť pre panstvo vykŕmiť mlynári. A ak sa našiel šikovný chovateľ, malo panstvo na stole aj vlastný med. V zámockých pivniciach boli sudy s panským vínom a pivom. Do polovice 18. storočia sa víno dorábalo aj na bojnickom panstve, potom vinohrady zanikali a nahrádzalo ich pestovanie rôzneho ovocia – čerešne, slivky, jablká, hrušky, orechy. To sa konzumovalo v čerstvom stave alebo konzervované – najmä sušené. Tzv. gajdlanky – sušené slivky, ktoré mali namiesto kôstky jadierko vlašského orecha – boli aj v salónoch viedenskej, budapeštianskej alebo bratislavskej vysokej šľachty veľkou delikatesou. Ich názov pochádzal od obce Gajdel (dnešné Kľačno), ktoré bolo súčasťou bojnického panstva, a to ich aj distribuovalo. Kvalitné víno si panstvo vozilo z južných oblastí. Pivo si zámockí páni dorábali v Bojniciach, jačmeň i chmeľ si pestovali doma. Panský pivovar stál vedľa zámku, v priestoroch dnešného Záhradného domu. Po zrušení poddanstva si bojnické panstvo produkovalo potraviny na vlastných majeroch a zvyšok kupovalo od miestnych pestovateľov alebo dovážalo z južných oblastí krajiny. Vodu do prízemných častí zámku privádzali dreveným potrubím z neďalekých prameňov.
Nevyhnutnou potrebou v kuchyni boli riady. Na prípravu jedál sa používali medené kotlíky, kovové pekáče, pechy, rošty a iné nádoby alebo náčinie. Drevené varechy, lopáre, lopaty, korytá alebo misy vyhotovovali miestni rezbári. Sklo a porcelán sa do bojnickej kuchyne dovážal a bol skôr vzácnosťou, ako samozrejmosťou. Najpočetnejšie boli nádoby z hliny. Keramika mala veľmi široké využitie. Boli z nej hrnce, pokrievky, džbány, krčahy, kanvice, panvice, samovarné trojnohé rajnice, cedidlá, misy, taniere, fľaše, poháre, tégliky alebo zásobnice, to všetko našlo využitie v domácnosti. Bojnické panstvo ich získavalo od hrnčiarov v Brezanoch, ktorí boli povinní každoročne dodávať svoje výrobky, prípadne služobníctvo panstva ich kupovalo na jarmokoch. V kuchyni boli riady uložené v policiach, regáloch, povešané na stenách, stojanoch alebo v príručných komorách.
V niekdajšom Kuchynskom krídle bojnického zámku (v priestoroch dnešných toaliet) sa zachovala trojica do stropu zabudovaných kovových závesov čiernej farby s okom na konci. Pôvodne sa do dvojice takýchto závesov vsunula rôzne dlhá drevená žŕdka. Cez ňu sa mohli zavesiť alebo prevesiť vrecká so sypkými potravinami a surovinami, rôzne kuchynské náradie či náčinie. Jeden samostatný záves má po bokoch dvojicu kovových, do hora vyhnutých ramien, ktoré zvýšili závesnú kapacitu. Z niekdajšej bojnickej zámockej kuchyne sa do dnešných čias nezachovalo nič. Tri kovové prvky na strope miestnosti sú tak jej jedinými hmotnými dokumentmi.
Dvojica kovových závesov, cez ktoré sa prevliekla drevená žŕdka
Kovový záves s dvojicou vyhnutých ramien
Autor: Erik Kližan, SNM – Múzeum Bojnice
