Skip to main content

Fond Knižnice Slovenského národného múzea – Múzea Bojnice tvorí viac ako 11 tisíc kníh. Zameranie knižnice vychádza z poslania múzea, a tým sú dejiny umenia a dejiny všeobecne. Knihy sa do knižnice dostávali rôznym spôsobom, väčšinou nákupom. No prichádzali aj zvozom z rôznych kaštieľov a kláštorov, darovaním alebo ako pozostalosť. Teraz si predstavíme nevšedný osud ďalšej zaujímavej knihy.

Autor: prof. Dr. Franz Landsberger

Názov: Impressionismus und Expressionismus. Eine einführung in das Wesen der neuen Kunst.

Vydal: Verlag von Klinkhardt & Biermann, Leipzig, 1920, 48 s. + 24 obrázkov v prílohe.

Strna knihyDr. Franz Landsberg (1883 – 1964) bol vysokoškolským pedagógom a historikom umenia. Študoval na univerzitách v Ženeve, Berlíne, Mníchove a Vratislave, kde získal doktorát (1907). Najskôr sa venoval umeniu 18. storočia. Za účelom výskumu precestoval Taliansko, Francúzsko, Holandsko a Švajčiarsko. Zakrátko však presunul svoj záujem na teóriu a vývin umenia a umeleckých smerov. Pracoval ako lektor (1912), redaktor (1917) a od roku 1918 bol docentom na univerzite vo Vratislave. Po zavedení protižidovskej legislatívy v Nemecku v roku 1933 musel odísť zo štátnej služby. Presťahoval sa do Berlína, kde prevzal vedenie židovského múzea. Od tých čias sa venoval výlučne dokumentácii židovského umenia, čomu venoval svoju zberateľskú, výstavnú i publikačnú činnosť. Po internovaní v koncentračnom tábore (1938) ho pred holokaustom ho zachránil odchod do Veľkej Británie a USA. Od roku 1939 prednášal na Hebrew Union College v Cincinnati, neskôr bol kurátorom a riaditeľom Hebrew Union College Museum (1947). Naďalej bol zberateľsky i publikačne činný.

Útle dielo Franza Landsberger „Impressionismus und Expressionismus“ prvýkrát vyšlo v roku 1919. Autor v ňom na malom priestore teoretickými úvahami i skromným obrazovým dokumentom zhrnul poznatky o týchto, vtedy už doznievajúcich výtvarných smeroch. Téma i kniha zaujali, čoho svedectvom bolo až šesť jej vydaní. Toto dielo zapadá do ranej tvorby autora, v ktorej bol záber jeho teoretického umeleckého záujmu ešte veľmi široký.

Vlastníctvo tohto výtlačku knihy potvrdzuje exlibris. Na vnútornej strane knižnej dosky je vlepený trojfarebný grafický exlibris s rozmerom 95 x 135 mm. Text na ňom prezrádza meno vlastníka knihy – Rudolfa Kuchynku. Zakúpil si ju 26. februára 1921 za 12 korún a 48 halierov. Kto to bol? Rudolf Kuchynka (1869 – 1925) bol českým historikom umenia a galeristom. Pôvodne úradník a riaditeľ kancelárie na Kráľovských Vinohradoch sa samoštúdiom vzdelával v oblasti teórie umenia. Špeciálne sa zameriaval na české maliarstvo obdobia od 16. až do polovice 19. storočia. Hlavným cieľom jeho vedeckej práce bolo zostavenie Slovníka českých umelcov, so zameraním na maliarov, grafikov a sochárov, na ktorom pracoval nepretržite v rokoch 1908 – 1922. Výsledkom jeho systematickej i náhodnej drobnej, mravenčej práce boli opravy a revízie publikovaných omylov jeho predchodcov v oblasti života a tvorby výtvarných umelcov, ikonografie i bibliografie. Vlastným výskumom tiež objavil niekoľko zabudnutých výtvarných diel. V roku 1923 spracoval kapitoly o českom maliarstve 16. – 18. storočia do syntetického Dejepisu umenia v Čechách. Organizoval a propagoval početné výstavy starých majstrov i súčasných tvorcov, ku ktorým zostavoval kritické katalógy. Postupne sa vypracoval na uznávaného kunsthistorického odborníka, ktorého názory mali váhu v umeleckom svete. Bol členom viacerých odborných komisií a klubov. Na sklonku života viedol galériu Henricha Waldesa v Prahe (1915 – 1924).

Detailným pohľadom na grafický exlibris Rudolfa Kuchynku, vlepený v knihe „Impressionismus und Expressionismus“, v pravom dolnom rohu vieme identifikovať podpis alebo značku jeho autora. Určite zrejmé je priezvisko Fiala a posledné dvojčíslie letopočtu 1911. Grafikov pôsobiacich v českom umeleckom prostredí alebo priamo v Prahe v období prvej tretiny 20. storočia s priezviskom Fiala bolo niekoľko: Eman Fiala (1883 – ?), Ferdinand Fiala (1888 – 1953), Jozef Fiala (1882 – 1963), Oskar Fiala (1860 – 1918), Václav Fiala (1891 – 1968) a iný Václav Fiala (1896 – 1980). Priamo z podpisu alebo značky autora krstné meno určiť nevieme. No v prípade tvorby exlibrisov ako označenia vlastníka knihy môžeme predpokladať, že autor aj osoba, ktorej táto malá grafika patrila, sa poznali. Veď ako inak by námet exlibrisu čo najviac charakterizoval jeho nositeľa? V prípade exlibrisu Rudolfa Kuchynku takúto blízku osobu vieme identifikovať v grafikovi Ferdinandovi Fialovi.

Ferdinand Fiala (1888 – 1953) bol českým maliarom, grafikom a divadelným dekoratérom. Tvoril – kreslil plagáty a divadelné kulisy. Súkromne študoval školu maľby Karla Reisnera (1907). V rokoch 1909 – 1912 potom riadne navštevoval umelecko-priemyslovú školu v Prahe. Zamestnanie si nachádzal v svojom blízkom odbore. Najskôr viedol oddelenie trojfarebnej grafiky v grafickom, vydavateľskom a tlačiarenskom závode Jana Štenca v Prahe (1907). Potom riadil reklamné aktivity v galérii H. Waldesa a aktívne spolupracoval s niekoľkými pražskými divadlami. Napokon v rokoch 1915 – 1918 bol vedúcim faktorom všetkých odborov grafiky v podniku J. Štenca. Po roku 1919 pôsobil na akadémii výtvarných umení v Prahe. V umeleckej tvorbe sa venoval grafike, knižnej ilustrácii, maľoval krajinky i figurálne objekty, reštauroval staré diela.

Prienikov pracovných aktivít kunsthistorika Rudolfa Kuchynku a grafika Ferdinanda Fialu bolo hneď niekoľko. Fiala aktívne pracoval a podieľal sa produkcii grafickej továrne Jana Štenca. Kuchynka s vydavateľstvom J. Štenca spolupracoval vo forme vytvorenia rozsiahleho katalógu diela Josefa Mánesa (1923) a pre vydavateľstvo spracoval už spomínané kapitoly do Dejepisu umenia v Čechách. Obaja sa určite stretli tiež pri výstavných projektoch súčasných umelcov, kde bol Kuchynka organizátorom a Fiala vystavovateľom. A napokon najpresvedčivejší je samotný vzhľad grafického exlibrisu R. Kuchynku, ktorý je trojfarebný. A práve trojfarebná grafika bola špecialitou, ktorej sa Ferdinand Fiala venoval. Ako sa kniha z knižnice Rudolfa Kuchynku dostala do antikvariátu, nevieme. Do knižnice Slovenského národného múzea – Múzea Bojnice sa táto kniha dostala kúpou v neznámom antikvariáte za 12 korún. Do prírastkového zoznamu knižnice bola zapísaná 20. decembra 1962. A nachádza sa v nej dodnes.

Zdroj:
https://arthistorians.info/landsbergerf/
Kolektív autorov: Ottův slovník naučný nové doby. Dodatky k velikému Ottovmu slovníku naučnému. Dílu třetího svazek druhý. Praha, 1935, s. 957.
Toman, Prokop: Nový slovník československých výtvarných umělců I. A – K. Praha, 1947, s. 215.

Autor: Erik Kližan, knihovník, SNM-Múzeum Bojnice