Hráčsky stolík Tivoli bol vyrobený v 19. storočí pravdepodobne v Rakúsku alebo Nemecku. Pochádza zo zbierok posledného majiteľa Bojnického zámku, grófa Jána Pálffyho. V pozostalostnom inventári sme našli jeho popis aj lokalitu pôvodného umiestnenia „Oranžéria“, čo je dnešná „Zimná záhrada“ v expozícii múzea. Stôl bol veľmi poškodený a chýbala mu celá spodná časť, ktorá bola počas reštaurovania nanovo urobená podľa popisu v pozostalostnom inventári a zachovaných stôp na spodnej časti stolovej dosky.
Stôl na hru Tivoli stojí na šiestich sústružených nohách v tvare balustrov, ktoré sú navzájom spojené kruhovou trnožou. Vrchnú kruhovú plochu ohraničujú dve zábradlia, vonkajšie plné a vnútorné v podobe stĺpikovej balustrády. Vnútorná kruhová plocha je mierne vypuklá a je v nej sto priehlbiniek v tvare polgule. Ku každej priehlbinke je priradená číselná hodnota, pričom najvyššia „stovka“ je uprostred kruhu. Vonkajšie zábradlie a plocha medzikružia medzi oboma zábradliami je potiahnutá zeleným súknom.
V roku 2022 sa nám podarilo v Štátnom archíve v Nitre nájsť dokumentáciu k tomuto unikátnemu stolu, list písaný v maďarčine a dve pohľadnice zo zámku Shlosshof bei Marchegg. Preklad listu s označením a dátumom „Bratislava, 19. december 1899“, je adresovaný „Učtárni v Bojniciach“ a znie: „V prílohe posielam dve pohľadnice – na jednej z nich je zámok Schlosshof (pri Marcheggu), na druhej je zobrazená veľká sála toho istého zámku s tými biliardovými stolmi, ktoré Vaša urodzenosť kúpila pre účely bojnického hradu. Touto cestou Vám dávam na vedomie, že tretí stôl, nachádzajúci sa na pohľadnici v popredí, bude v týchto dňoch na mieste, posielajú ho železnicou na Vašu adresu.“
Podpis je nečitateľný a list má dve prílohy – pohľadnice, na ktorých je exteriérový a interiérový pohľad na zámok Shlosshof pri Marcheggu. V interiéri tohto zámku sa nachádzali také isté tri hráčske stoly na Biliard, Ruletu a Tivoli, ktoré sú zobrazené aj na dobovej fotografii Oranžérie v Bojnickom zámku zo začiatku 20. storočia.
Čo je a ako sa hrá Tivoli ? Hra Tivoli je stolovou hrou pre dvoch až šiestich hráčov, hrá sa na dopredu určený počet kôl a výsledné hodnoty z jednotlivých kôl sa spočítajú, pričom víťaz je ten, ktorý má najvyšší súčet dosiahnutý vo všetkých kolách. Hra začína vhodením guličky do medzikružia vymedzeného dvojicou zábradlí, pevného a balustrovaného. Gulička rotáciou vpadne do stredového poľa a zapadne do niektorej vyhĺbenej jamky-polgule v hracom poli. Jednotlivé jamky sú očíslované tak, že na vonkajšom okraji hracej plochy sú najnižšie hodnoty a smerom k stredu sa zväčšujú, a to tak, že v strede je jamka s číselnou hodnotou sto.
Kto vymyslel hru Tivoli a ako prišlo k svojmu menu dnes už nie je možné zistiť. Slovo Tivoli v škandinávskych jazykoch označuje miesto pre zábavu a oddych. Rovnakú asociáciu vyvoláva názov vily Tivoli neďaleko Ríma, ktorú dal po roku 1549 prestavať kardinál Ipollito d´Este, syn Lukrecie Borgia a Alfonsa d´Este. Vila, postavená uprostred záhrady s viacerými fontánami a bazénmi slúžila ako oddychové sídlo pápežov.
Prvú stolovú hru veľmi pripomínajúcu skôr dnešný biliard ako Tivoli musíme hľadať v 15. storočí na anglickom kráľovskom dvore. Táto hra bola prenesená z exteriéru a modifikovaná pre interiér najmä pre nepriaznivé počasie, hrala sa na vymedzenom priestore paličkami a guľami. Bola predchodkyňou všetkých stolových hier, ktoré sa v rôznych podobách rozšírili po celej Európe.
Predchodkyňou hry Tivoli bola aj hra Bagatelle, nazvaná podľa francúzskeho zámku, kde bola v roku 1777 predstavená francúzskemu kráľovi Ľudovítovi XVI. a jeho manželke Márii-Antoinette. Slonovinová guľa pri tejto hre bola vhodená do hracieho poľa s fixnými kolíkmi a zvýšeným okrajom. Slovo „bagatelle“ vo francúzštine označuje malú vec, maličkosť, v prenesenom význame slova malá hra.
Hra Tivoli mala v minulosti rôzne formy, v tej klasickej podobe je to drevená stolová hra vyrábaná v Čechách v 1. polovici 20. storočia. Hracie pole ohraničené zvýšeným okrajom má očíslované priehlbinky a je plné kolíkov alebo klinčekov, uprostred s klasickým zvončekom. Na boku má vystreľovaciu pružinu, ktorou sa uvádza do pohybu gulička. Tá sa potom odráža od stien, klinčekov, zvončeka, aby skončila v jednej z priehlbiniek označenej číslom, ktoré označuje výslednú sumu výhry. Ďalšia jej podoba je vo forme malej krabičky do vrecka alebo aj hrací automat. Prvý skutočný výherný automat uviedla na trh v roku 1895 dánska firma Tivoli. Položila tak základy priemyslu zábavy, ale to je už iná kapitola dejín hry, zábavy a oddychu.
Autor: Katarína Malečková, SNM – Múzeum Bojnice
